Od učiteľov k rodičom: Mami, ja to viem aj sám!

Učím v škôlke. Nie, nehrám sa tam s deťmi. Učím. Ale o to teraz nejde. Ide o niečo oveľa vážnejšie. A Je to stále horšie. Nie, nejdem tu točiť o platoch, či papierovačkách pri ktorých trávim viac času ako pri deťoch a hlavne, svojho voľného času (aj tak to nikoho nezaujíma).

Ide mi o deti. Vždy išlo. Napíšem vám teda čo vidím. Bez toho, aby som sa chcela niekoho dotknúť. Prečítajte, porozmýšľajte a robte pre svoje dieťa to najlepšie čo viete. Lebo to je vaše poslanie, milí rodičia.

– vidím deti, ktoré nepoznajú žiadne pravidlá

– deti, ktoré nepoznajú slovo NIE (lebo po ňom nasleduje niečo, s čím si neviete dať rady)

– deti, ktoré nikto nevedie k slušnému správaniu (pekne pozdraviť, poďakovať, poprosiť, neskákať do reči…)

– deti, ktoré nerešpektujú nikoho, nič (kamarátov, učiteľku… ale ani vlastných rodičov)… a nie sú k tomu vedené.

– vidím deti, ktoré neovládajú ZÁKLADNÉ SEBAOBSLUŽNÉ ČINNOSTI (a nie sú k nim vedené). Rodičia im pomáhajú s činnosťami, ktoré by ich deti dávno ovládali, ak by to za ne neustále nerobili. V zhone, v strese… Deti sú obliekané, kŕmené, nosené (ale samozrejme je to pre rodiča pohodlnejšie a rýchlejšie, hlavne, ak zase dobiehate do škôlky na poslednú chvíľu).

Deti potrebujú hlavne VEDENIE, ruka v ruke s láskavou a pokojnou prísnosťou. Rodiča, ktorý stojí pevne na zemi a chce zo svojho dieťaťa vychovať silnú, pevnú, spravodlivú a rovnako láskavú bytosť. Nevyrábajte u svojich detí neexistujúci hendikep. Majú ruky, nohy, schopnosti o ktorých netušíte…

Pracujte na ich výchove, spolupracujte s človekom, ktorý je s vašim dieťaťom celý deň a väčšinou to s ním myslí naozaj dobre. Dám ruku do ohňa za seba, ale aj za niektoré mnohé kolegyne, ktoré sú vysoko kvalifikované a zatiaľ ich drží nasadenie robiť svoju prácu najlepšie ako vedia…. Zatiaľ.

Vážte si, ak sa tá vaša pani učiteľka v škôlke ešte rozčuľuje a niektoré veci jej vadia. Ak príde aj do tohto povolania apatia, skončili sme všetci…

Milí rodičia, buďte so svojimi deťmi, rozprávajte sa s nimi (kým o to stoja), dajte im čas (kým ho máte), vytvárajte si priestor na spoločné zážitky (a nemusia to byť prevratné akcie, deti sú najšťastnejšie, keď s vami SÚ a počúvate ich chvíľu), spomaľte…

Len vy sami si tvoríte svoj život. Žiadna „doba“.

Mgr. Beata Hokszová

Ilustračné foto: pexels.com