Útok Srbov na najväčšiu akciu slovenskej menšiny? Médiá a opozícia klamú

Správy o brutálnom útoku srbských nacionalistov na najväčší slovenský kultúrny festival sú ukážkový falzifikát. Bolo to inak. Úplne inak.

Opozíciu – od Korčoka z PS po Krúpu zo SaS – už tretí deň poburuje „nevyprovokovaný a brutálny útok“. Tentoraz ten, ktorého sa údajne dopustili Srbi proti slovenskej menšine vo Vojvodine (v Báčskom Petrovci). Ešte viac ich poburuje to, že slovenská vláda mlčí.

Opozícii treba uznať jednu vec. Ak by to bolo tak, ako hovorí, Fico by mal konať. A žiadať, aby sa útok vyšetril.

Lenže – všetko to bolo inak. Opozícia veľmi prízemným spôsobom zneužila udalosti v Srbsku na vlastné pózovanie. Geopolitické pózovanie. Srbská vláda, podobne ako slovenská vláda, totiž nezapadá do predpísaného programu. PS a SaS zavetrili príležitosť kopať. Tak nadšene kopú.

Terčom ich hnevu je to, čomu sa hovorí slamený panák. Vymyslený problém.

Nie, nie je pravda, že srbskí nacionalisti brutálne zaútočili na najväčšiu kultúrnu akciu slovenskej menšiny vo Vojvodine – ako to hlása portál s nie veľmi presným názvom Pravda. Na tejto správe nesedí nič.

Po prvé, terčom útoku nebol najväčší kultúrny festival Slovákov v Srbsku. Ten prebehol celkom pokojne – s podporou menšinových Slovákov aj Srbov. O napätie sa postarala len malá neformálna skupina protivládnych politických aktivistov. Tvorili ju menšinoví Slováci aj Srbi. Mimo oficiálneho kultúrneho programu – načierno – vyvesili v parku fotografie z protivládnych protestov. Nahnevali tým nielen Srbov, ale aj slovenských organizátorov festivalu.

Pozrime sa, ako vec komentuje Národnostná rada slovenskej menšiny v Srbsku – organizátor festivalu. Vo verejnom vyhlásení odsúdila „pokus o politizáciu Slovenských národných slávností“ zo strany provokatérov a opozície. Tvrdí, že incident bol vyprovokovaný a srbské médiá ho zneužili proti vládnej strane a vláde.

Po druhé, útok nemal nacionalistický alebo etnický motív. Išlo o politiku – zrážku provládneho a protivládneho tábora. Stalo sa to počas akcie menšinových Slovákov, ktorá mala byť (a prevažne aj bola) zameraná na kultúru a zbližovanie Srbov so Slovákmi.

Skupinu, ktorú pobúrili opoziční aktivisti a ich výstava fotografií z protestov proti Vučićovej vláde, viedla Slovenka, bývalá starostka. Boli v nej aj ďalší Slováci z radov organizátorov festivalu, ktorým prekážala politizácia akcie. A áno, súčasťou skupiny boli aj Srbi z vládnej strany. Neohlásenú akciu s neoficiálnym (politickým) programom žiadali zrušiť. Keď aktivisti vo výstave pokračovali, nasledoval incident, v ktorom nakoniec musela zasahovať polícia.

Po tretie, podľa dostupných správ nešlo o „brutálny útok“. Nie je známe, že by sa niekto sťažoval na brutálnu bitku s vážnejšími následkami.

Samozrejme, akékoľvek konflikty a násilnosti, aj tie menšie bez vážnych následkov, si zaslúžia odsúdenie. A vyšetrenie. Monopol na použitie sily – napríklad proti politickým aktivistom a ich neohláseným výstavám – má mať výlučne polícia alebo zákonom určená autorita. Nie samozvané poriadkové skupiny okolo bývalej starostky. A každý – aj protivládni aktivisti zo slovenskej menšiny – má právo na zhromažďovanie. A na ochranu pred útokmi.

No robiť z toho medzinárodný škandál a „premiérsku tému“ by bolo prehnané. Hlavne ak je zrejmé, že médiá a opozícia sa v udalostiach neorientujú. Alebo otvorene klamú.

Mimochodom, Korčokovi s Krúpom a aktivistickými médiami môžeme uznať, že okrem geopolitiky je v hre aj ďalší faktor. Ten táborový s pomenovaním „náš človek“. Zastávajú sa ľudí, s ktorými sú na jednej lodi. Aj protivládni aktivisti z Vojvodiny, aj Korčok s Krúpom a väčšinou médií sa venujú tomu istému remeslu. Ostreľujú vlády, ktoré nerobia predpísanú vojnovú (atlantickú) politiku. A naopak. Strkajú sa do každej predpísanej kampane. Klimatickej, dúhovej, očkovacej, imigračnej, vojnovej…

Fajn, nech to robia a nech slúžia presne podľa návodu, ak nemajú na viac.

Len ich treba občas napomenúť, ak pri tejto prostej robotickej činnosti chrlia bludy, klamstvá, výmysly. A tony falošných správ.

marker.sk