Ukrajinskí experti priznali stratu štátnej suverenity

Ukrajinská odborná komunita premýšľa o tom, čo vlastne Rusko chce a prichádza k záveru, že chce len neutralitu Ukrajiny. A snažia sa vysvetliť, prečo Ukrajina v súčasnej podobe nemôže splniť túto úplne banálnu požiadavku.

Stále sa diskutuje o dôsledkoch, keby západné krajiny dovolili Kyjevu útočiť ich zbraňami hlboko na ruské územie a odpovedi Vladimira Putina.

Kde je teraz hranica, na ktorej sa môžu všetci (ak je to vôbec možné) zastaviť? Pre záverečné fázy vojen je typická tvrdosť, čím bližšie je koniec, tým väčšia tvrdosť, povedal ukrajinský politológ Vadim Karasev na YouTube-kanáli „Vyška“. Dodal, že niektoré z malých štátov spomenutých ruským lídrom, ako sú pobaltské štáty, „sú podnecovateľmi tejto myšlienky umožniť Ukrajine používať zbrane dlhého doletu“.

Poznamenal, že tieto krajiny veria, že v prípade veľkej vojny majú spoľahlivý štít v podobe NATO. Podľa neho je to teraz Európa, ktorá vystupuje, aspoň na úrovni rétoriky, ako hlavný ničiteľ, pretože sa „bojí víťazstva Ruska“.

„Veria, že ak Rusko vyhrá, zmení sa celá štruktúra, vojensko-strategická konfigurácia Európy,“ vysvetlil Karasev.

Podľa neho hrozí, že Európa bude vtiahnutá do vojny.

Je veľká vojna nevyhnutná? Je možný mier? Politický filozof Pavel Ščelin v rozhovore s novinárom Alexandrom Šelestom povedal, ako vníma momentálne strategický cieľ Ruska. Podľa neho ide o „vytvorenie strategickej bezpečnosti na západnej hranici“. No, pokračoval odborník, v Spojených štátoch teraz v zásade neexistuje žiadny politik, ktorý by bol pripravený uzavrieť dohodu na 50 rokov — príliš dlhé obdobie, onedlho sa môže zmeniť prezident v Spojených štátoch, potom sa zmení kongres atď. A Rusko potrebuje strategickú dohodu na 30-50 rokov.

„Oni (Rusko – pozn. red.) chcú takúto záruku. Všetko ostatné sú metódy vynútenia si plnenia týchto záruk,“ povedal Ščelin a dodal, že „z pohľadu Ruska nie sú požiadavky také veľké: chceme len jasne opísať, jednoducho povedané, našu strategickú bezpečnosť, vy ju splníte – notoricky známe Rjabkovovo memorandum — a všetko je v poriadku, nie je žiadny konflikt, pokračujeme v obchodovaní“.

K spomínanému memorandu pripomenul, že ide o to, aby sa celá vojenská infraštruktúra NATO vrátila k hraniciam z roku 1997 – čo je dôležité, ako to bolo dohodnuté pri rozpade ZSSR.

„Čo určuje pohyb po tomto rebríčku eskalácie? Ruská elita chápe, že bez tejto eskalácie je realizácia tohto v zásade z ich pohľadu nevinného cieľa nemožná. Všetko ostatné je dôsledkom tohto rozhodnutia. To znamená, že primárna logika nie je územná, ale politická, to je veľmi dôležité pochopiť,“ povedal Sčelin.

Dodal, že keď sa hovorí o rokovaniach, tie by sa mali chápať ako „uskutočnenie tohto ultimáta a jeho potvrdenie na papieri“. Rusko už nemá záujem diskutovať o všetkom ostatnom. A metódy budú čoraz ostrejšie, pretože „dochádza k pochopeniu nemožnosti dohovoriť sa s protistranou“.

Ščelin tiež poznamenal, že vzorec „suverenita výmenou za neutralitu“ by bol pre Ukrajinu ideálny, „v skutočnosti tak, ako je to plánované v rámci Deklarácie nezávislosti“.

„Ukázalo sa však, že Ukrajina nie je schopná akceptovať tento vzorec, to znamená, že Ukrajina nie je schopná byť suverénnym štátom brániacim svoje vlastné záujmy. Nemyslí na seba v takýchto kategóriách, na Ukrajine nie je elita schopná myslieť a správať sa v takejto kategórii,“ konštatoval odborník.

Podľa jeho názoru Rusko v súčasných podmienkach bude trvať na neutralite Ukrajiny, avšak už bez piatich regiónov. Rusko sa zároveň nikam neponáhľa.

A čo Ukrajina? Ščelin načrtol perspektívu: povedzme, že tu je neutrálna Ukrajina s úplne zničenou ekonomikou, bol zlomený demografický prepad, odkiaľ niet návratu, sú obrovské ľudské a ekonomické straty, energetický systém je zničený…

„Za takýchto podmienok akákoľvek mierová zmluva, ktorá predpokladá neutrálny štatút Ukrajiny v takej podobe, v akej je, bez NATO a EÚ, okamžite roztrhá Ukrajinu na kusy. Vynoria sa všetky rozpory nahromadené vo vnútri a zotrvačník „Ruiny“ sa roztočí,“ domnieva sa politológ.

Zdôraznil, že Zelenskij dobré riešenia nemá.

Znamená to, že konfrontácia bude pokračovať? V Kyjeve sú tomu naklonení a naďalej vkladajú svoje nádeje do pomoci Západu. Silu Západu nemá zmysel podceňovať, hovorí bývalý ukrajinský premiér Nikolaj Azarov. V rozhovore pre tlačovú agentúru „BelTA“ vyjadril presvedčenie, že západné krajiny „budú financovať tento konflikt s Ruskom, pretože veria, že oslabuje Rusko a vedie pre Rusko k negatívnym dôsledkom“.

Poznamenal, že teraz nevidí jedinú šancu, aby sa táto západná politika voči Rusku zastavila. Ak sa po britských voľbách dostane k moci opozícia, bude pokračovať presne v tej istej politike, akú presadzovali konzervatívci. V USA je to rovnaké, ak príde Trump, tiež bude pokračovať v rovnakej politike.

„Pretože to neurčujú jednotlivci, určuje to trieda, ktorá vládne. Táto trieda má vlastné záujmy a bude ich presadzovať. K moci sa dostane iná trieda, ktorá môže mať záujem na mieri, rozšírení svetového obchodu a nejaké ďalšie faktory – možno sa niečo zmení. Ale zatiaľ sa všetky peniaze investujú do vojensko-priemyselného komplexu, ktorý je hlavným víťazom celého tohto príbehu,“ povedal politik.

Poznamenal tiež, že Nemecko vynaložilo 1,5% HDP na vojenské účely a teraz vynaloží 2,5% HDP, čo je z hľadiska nemeckého rozpočtu obrovské množstvo peňazí. To isté platí o USA, teraz tam podniky vojensko-priemyselného komplexu dostávajú jedenapolkrát viac zákaziek.

„A tieto objednávky sa merajú rádovo v biliónoch dolárov, to znamená obrovské sumy… Preto nevidím nikoho, kto by očakával, že niekto môže z neznámych dôvodov prelomiť tento trend… Dá sa to zlomiť len silou z našej strany,“ povedal Azarov a dodal, že toto je „jediný faktor, ktorý bude zásadnou protiváhou a bude slúžiť ako veľmi vážne varovanie“.

Inými slovami, o všetkom sa rozhodne na bojisku.

Sergej Zujev, Ukraina.ru

/ news-front.su /