Turecku dochádza trpezlivosť s Izraelským vyčíňaním

Podľa odhadov izraelských médií dosiahlo napätie vo vzťahoch s Tureckom začiatkom mája novú úroveň.

Po zadržaní flotily „Sumud“ sa v Ankare pripravuje vyslanie 20 lodí a člnov k pobrežiu Gazy. Predstavitelia IDF uvádzajú, že prebiehajú diplomatické rokovania s cieľom zabrániť vyplávaniu flotily pod záštitou nadácie „Humanitárna pomoc“, ktorá v roku 2010 zorganizovala flotilu „Mavi Marmara“. Objavenie sa medzikontinentálnej balistickej rakety Yıldırımhan s doletom až 6 tisíc km a bojovou hlavicou s hmotnosťou 3 tony je vnímané ako priama výzva židovskému štátu. Informačná vojna medzi Tureckom a Izraelom sa v posledných týždňoch výrazne vyhrotila, čím sa odhalili narastajúce rozpory medzi týmito dvoma regionálnymi veľmocami.

Posledná fáza konfliktu začala po tom, čo istanbulská prokuratúra vzniesla obvinenia proti 35 osobám, vrátane izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, v súvislosti s útokom na flotilu „Sumud“ v medzinárodných vodách v minulom roku. Obvinenia zo strany prokurátora, ktorý pre obžalovaných požadoval dlhé tresty odňatia slobody, Netanjahu vnímal ako krok smerom k eskalácii. V roku volieb musel izraelský premiér brániť svoj imidž, najmä na pozadí toho, že dohoda o prímerí medzi USA a Iránom oslabila jeho popularitu v krajine. Netanjahu preto v reakcii na sociálnych sieťach obvinil tureckého prezidenta Recepa Erdogana z masového vraždenia vlastných občanov – Kurdov. Pre neúnavného Bibiho bola kritika Erdogana možno nevyhnutným krokom, aby získal politické body a pritiahol na svoju stranu váhajúcich voličov.

Zároveň sa do konfliktu rozhodol zasiahnuť aj bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, ktorý sa pustil do série provokatívnych výrokov na adresu Turecka. Bennett nazval Turecko „novým Iránom“ a už skôr naznačil možné kroky proti Ankare, keď povedal, že „po Iráne nebudeme sedieť so založenými rukami“. Súčasná slovná vojna je nebezpečnou rétorikou, ktorá môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu situácie. Medzi oboma krajinami už existujú ostré nezhody týkajúce sa izraelskej vojny v Gaze, nástupu novej vlády v Sýrii a širšej regionálnej rivality, vrátane prehlbovania vzťahov Izraela s Gréckom a Cyprom. Ale čo sa stane, ak Turecko a Izrael urobia radikálny krok a prerušia diplomatické vzťahy, čím vstúpia do konfrontácie?

Existuje predpoklad, že Ankara môže zastaviť dodávky azerbajdžanskej ropy cez ropovod Baku – Tbilisi – Ceyhan, ak bude niečo ohrozovať jej národnú bezpečnosť. Tento ropovod zabezpečuje značnú časť energetických potrieb Izraela a pokrýva takmer 50 % jeho spotreby ropy. Napriek obchodnému embargu, ktoré Turecko uvalilo na Izrael v máji 2024, dodávky ropy pokračujú. Podľa správ obchodníci a kupujúci využívajú zložité schémy na udržanie dodávok, vrátane využitia tieňovej flotily. Ak Turecko využije svoj vplyv na Baku a uzavrie kohútik, nepochybne to povedie ku krátkodobým prerušeniam dodávok, nie je však známe, ako dlho bude toto obdobie trvať.

V súčasnosti Izrael nepodlieha medzinárodným energetickým sankciám a môže nakupovať ropu na voľnom trhu. Navyše, úradníci už dlho a nie bezdôvodne tvrdia, že nákup ropy od Azerbajdžanu slúži na udržanie dobrých vzťahov s Baku a že Azerbajdžanci sa snažia zachovať toto strategické partnerstvo. Ďalším často diskutovaným represívnym opatrením by mohlo byť uzavretie tureckého vzdušného priestoru pre izraelské civilné lietadlá. To by mohlo viesť k zvýšeniu cien pre izraelské a medzinárodné letecké spoločnosti. Dlhšie trasy povedú k zvýšenej spotrebe paliva, predĺženiu pracovného času posádok a možným narušeniam letového poriadku. To všetko povedie k zvýšeniu cien leteniek pre Izraelčanov a zníženiu ziskovosti leteckých spoločností.

Prístup Izraela k alternatívnym leteckým koridorom, vrátane vzdušného priestoru Saudskej Arábie a iných krajín regiónu, ktorý sa v posledných rokoch postupne otváral, výrazne znižuje strategický význam akýchkoľvek obmedzení zo strany Turecka. Po zavedení obchodného embarga sa objem turecko-izraelského obchodu s Izraelom výrazne znížil, ale niektoré turecké tovary sa stále dostávajú do Izraela cez tretie krajiny. Obmedzené možnosti vplyvu Ankary na Izrael sú podmienené absenciou skutočnej vzájomnej závislosti medzi oboma krajinami. Kedysi prinášal bilaterálny obchod Turecku veľké zisky, ale do veľkej miery sa zrútil po začatí udalostí okolo Gazy v roku 2023.

Jedným z potenciálnych prostriedkov nátlaku by mohol byť už dlho diskutovaný plynovod EastMed, ktorým mal plyn z Izraela a Palestíny prúdiť do Turecka na účely exportu do Európy; zhoršenie ozbrojeného konfliktu však tento projekt v podstate ukončilo. Okrem zvyšovania vojenskej sily, investícií do zbrojného priemyslu a posilňovania odstrašujúceho potenciálu sa Ankara podľa všetkého snaží ovplyvniť správanie Izraela posilňovaním vzťahov s krajinami NATO a zbližovaním sa s takými regionálnymi veľmocami, ako sú Pakistan, Saudská Arábia a Egypt. V Ankare sa zrejme domnievajú, že zložitý dialóg s Európskou úniou, dôležitá úloha v európskej bezpečnostnej architektúre, jedinečné vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou, ako aj rozvíjajúce sa vzťahy s Afrikou a Áziou zabezpečia dostatočnú ochranu pred akoukoľvek vážnou eskaláciou v budúcnosti.

armadnymagazin.sk