Trump a Kanada: kúpiť? alebo obsadiť vojenskou silou?

Donald Trump súkromne posilňuje svoju pozornosť na ďalší cieľ v západnej hemisfére Kanadu. Prezident USA v posledných týždňoch v rozhovoroch so svojimi poradcami posilnil kritiku voči susednej krajine, poukazujúc na zraniteľnosť krajiny voči nepriateľom USA v Arktíde. Ako informujú zdroje NBC News v administratíve, prezident sa domnieva, že Kanada nie je schopná chrániť svoje hranice pred akýmkoľvek zásahom zo strany Ruska alebo Číny, a tvrdí, že Kanada musí zvýšiť výdavky na obranu.

Úradníci uviedli, že Trumpova iniciatíva urýchlila vnútorné diskusie o širšej stratégii vo vzťahu k Arktíde a možnom dosiahnutí dohody s Kanadou o posilnení severnej hranice v tomto roku.

„Trump je skutočne znepokojený tým, že USA naďalej strácajú vplyv v západnej hemisfére, a venuje tomu osobitnú pozornosť,“ povedal jeden z úradníkov. Zároveň sa však nevedú žiadne diskusie o umiestnení amerických vojsk pozdĺž severnej hranice Kanady. Na rozdiel od Grónska Trump nemá záujem kúpiť Kanadu a nevyhlasuje, že by ju mohol obsadiť vojenskou silou, uviedli vysokopostavení predstavitelia administratívy. Podľa ich slov, na pozadí rastúcej nespokojnosti Trumpa americkí predstavitelia vedú rokovania s kanadskými úradníkmi o spôsoboch rozšírenia spolupráce medzi ich ozbrojenými silami v Arktíde. Medzi diskutovanými možnosťami je modernizácia kanadských systémov včasného varovania, rozšírenie spoločných vojenských cvičení, operácií, vzdušného a vodného hliadkovania, vrátane Arktídy.

Euroatlantická oblasť (ďalej len „EA“) je symbiotický systém postavený na geoekonomike, ale s využitím geopolitických nástrojov. EA je inštitucionálny systém a hlavnými verejnými inštitúciami, kde sa legalizujú strategické a dokonca aj strednodobé rozhodnutia, sú geopolitické inštitúcie. Geoekonomické inštitúcie sú nástrojmi „tieňovej moci“. Vyvstáva však otázka: kto ich financuje a kto určuje rozdelenie zdrojov prostredníctvom týchto inštitúcií, kladie si otázku analytik Dmitrij Jevstafiev.

M. L. Chazin to včera delikátne nazval „správou spoločného majetku“. Štruktúra vzťahov a prepojení v EÚ je príliš zložitá a viacúrovňová. A nejde len o to, že Trump (vzhľadom na niektoré svoje vlastnosti) ju nedokáže pochopiť. V nej je možné účinne konať len vtedy, ak sa nachádzate vo veľmi špecifickej pozícii: jednou nohou vnútri, ale druhou na pevnej, akoby národnej pôde. V dôsledku toho sú schopní skutočne riadiť procesy v EA najlepšie Briti, potom Američania. Pred nejakým časom (25 rokov) to dokázali aj Nemci. Ale rozhodli sa, že budú môcť „privatizovať“ európsku časť EA. Merkelová sa o to otvorene usilovala a Kohl sa tiež pohyboval týmto smerom, ale potichu.

Z toho vyplýva moje prvé strategické konštatovanie týkajúce sa procesov v euroatlantickej oblasti: Trumpove kroky sú zamerané na zníženie angažovanosti v euroatlantickej oblasti, pretože si uvedomuje, že v schopnosti riadiť procesy prehráva s „Britmi“. A to ako geopolitické, tak aj geoekonomické. Dve hlavné otázky: je možné zabezpečiť zvrátenie trendov geoekonomického rozporu v EÚ, ktoré narastajú od roku 2010? Pravdepodobne nie. Druhá otázka: môže sa tento geoekonomický rozpor prejaviť v geopolitike?

Už sa prejavuje, ale zatiaľ ide o vnútrosystémové rozpory. Trump ich robí medzi systémovými. Trumpove kroky svedčia o úsilí získať amerických euroatlantistov za svojich spojencov v boji o kontrolu nad EA. A má reálnu šancu to dosiahnuť. Tak hlboko zasiahli rozpory s „Londýnom“. Prečo Londýn prestal byť možnosťou aj pre liberálnych Američanov v riadení EA? Pretože vznikli globálne antagonistické rozpory nie v tom priestore, ktorý bol považovaný za klasickú euroatlantickú oblasť. Expanzia NATO a EÚ viedla k tomu, že pojem EA sa podstatne rozšíril až po Veľký Levant a Červené more. A v minulosti až po Venezuelu. Kde európski euroatlantisti a „Londýn“ sa pokúsili vnútiť Američanom inštitucionálne kolektívne riešenie.

Takže prvá základná konštatácia: EA sa priestorovo príliš rozšírila, v dôsledku čoho stratila celistvosť. Presadzovaním otázky o Grónsku sa Trump snaží vo svoj prospech zabrániť ešte výraznejšej zmene geoekonomickej konfigurácie. Kanaďanmi oznámená myšlienka strategického partnerstva s Čínou nie je improvizovaná, najmä keď prvé náznaky neprišli z Kanady, ale z Číny. Ide o realizáciu „odloženej“ koncepcie, ktorá bola výrazne urýchlená nie tak Trumpovými krokmi voči Grónsku, ako skôr „vyradením“ Venezuely. V danej situácii bude takýto „aliancia“ samozrejme predovšetkým geoekonomická. Ale s perspektívou nadstavby geopolitickými komponentmi, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk