Svet je usporiadaný inak, ako si myslíme

Vo vesmíre sú miliardy civilizácií. Niektoré z nich sú na začiatku svojho vývoja, zatiaľ čo iné sa ešte len musia narodiť, ako naša pozemská civilizácia, a iné už dosiahli vysoký stupeň rozvoja.

Naša civilizácia bude musieť v blízkej budúcnosti prejsť svojím zrodom. A ak bude „pôrod“ úspešný, civilizácia Zeme dosiahne novú kvalitatívnu úroveň svojho rozvoja, keď mentálne, iba silou svojej myšlienky, bude človek schopný ovplyvňovať ekológiu svojej planéty, ovládať počasie, živly, liečiť rany prírody, spôsobené nerozumnou činnosťou seba samého.

Človek bude môcť poznať sám seba, svoje vlastné schopnosti, schopnosti svojho mozgu. Presun do minulosti, do budúcnosti, v priestore miliárd svetelných rokov, prestane byť „zázrakom“, ako niektorí hovoria, alebo „nezmyslom“.

Postupom času to bude také bežné ako lietanie v lietadle. Toto všetko je ešte len v budúcnosti a bude to možné len vtedy, ak ľudstvo príjme nové poznatky potrebné na to, aby sa pozdvihlo k ďalšiemu kroku v poznaní prírody.

Ak ľudstvo nechce prijať nové poznatky, civilizácia Zeme sa zničí ešte pred narodením a „dieťa“ sa narodí mŕtve.

Ľudstvo sa vo svojom šialenstve priblížilo ku kritickému bodu, už hmatateľnému, a nie k abstraktnému „koncu sveta“, o ktorom sa hovorí už viac ako jedno storočie, no stále neprichádza a neprichádza. A mnohí sa upokojili a nadobudli presvedčenie, že „koniec sveta“ nikdy nepríde.

Čo je to za „koniec sveta“, čo je kritickým míľnikom vo vývoji ľudstva? Dá sa to, samozrejme, nazvať aj inak, ale podstata nie je v názve, podstata je v obsahu.

Čo je teda za tým všetkým?

… neznalosť, neznalosť skutočných prírodných zákonov, ktoré pôsobili a budú pôsobiť, úplne bez ohľadu na to, čo o nich človek vie, ako im rozumie a či im vôbec chce rozumieť. Zákony prírody budú fungovať, ale človek (ľudstvo) nebude môcť žiť a rozvíjať sa bez správneho pochopenia týchto zákonov. Ak bude človek pokračovať v rovnako bezmyšlienkovom „dobývaní“ prírody, zasahovať do nej bez pochopenia základných zákonov, potom sa povedie ľudstvo k sebazničeniu rýchlejšie ako jadrová vojna.

Pamätajte na Radomírove slová: „Ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy…“

A ak pred sto rokmi nebol nad pozemšťanmi pozdvihnutý meč sebazničenia, teraz sa jeho prístup stáva čoraz reálnejším…

Aké sú dôvody tohto všetkého?

Ľudstvo sa v jednom z momentov svojho vývoja vydalo nesprávnou cestou. Pamätajte, že Sokrates povedal: „Poznaj seba a spoznáš celý svet…“ Žiaľ, ľudia nepočúvali – začali spoznávať svet okolo seba bez toho, aby poznali seba. A ich potomkovia, ktorí kráčali rovnakou cestou poznania, sa dnes dostali do slepej uličky…Žiadne poznanie nemôže byť absolútne, ale jedna cesta poznania môže viesť k pravde, druhá od nej odvádzať. Aj keď obe cesty majú rovnaký začiatok.

Ako pochopiť, ktorá cesta kam vedie?! .. Ach, je to veľmi jednoduché …

z článkov N. Levašova