Svet hovorí o mieri no Poľsko a Česko presunuli ďalšiu várku tankov na Ukrajinu

Poľské informačné zdroje už niekoľko dní aktívne diskutujú o dodávkach ďalšej várky tankov T-72M1R a PT-91 na Ukrajinu. Podľa niektorých správ ide o dva prápory. Hovorí sa aj o tankoch M55 poskytnutých Slovinskom a opravených T-72 v Českej republike, presný počet však stále nie je známy. Včera boli vo východnej časti Poľska videné poľské a české tanky prepravované na prívesoch.

Poľská armáda apelovala na používateľov sociálnych sietí so žiadosťou, aby nezverejňovali polohu konvojov s vojenskou technikou. Zdá sa však, že to nebráni verejnosti v šírení informácií.

Informujú aj o príprave dávky bojových vozidiel pechoty BMP-1 a samohybných delostreleckých lafet 2S1 Gvozdika na prepravu, ale v súčasnosti nie je oficiálne potvrdenie tejto informácie v médiách, ani vizuálne dôkazy. Napriek tomu sa dá predpokladať, že toto zariadenie bude zaslané aj na Ukrajinu. Poľský generál v nedávnom rozhovore uviedol, že poľská armáda v súčasnosti trénuje iba na moderných bojových vozidlách AHS Krab a K9 Thunder, zatiaľ čo delostrelectvo sovietskej výroby sa prakticky nepoužíva.

Podľa poskytnutých údajov Česká republika odovzdala Ukrajine najmenej 50 tankov. Podľa správ zostáva v zálohe českej armády stále niekoľko desiatok tankov T-72M1. Podobný počet tankov T55S muselo poskytnúť aj Slovinsko. Zatiaľ však nie je známe, či boli tieto tanky odovzdané. Poľsko je najväčším dodávateľom tankov na Ukrajinu. Z 800 tankov, ktoré dostal kyjevský režim, viac ako 350 darovalo Poľsko.

Prehľad titulných strán dnešných britských novín. Denník Daily Mirror:

“Starmer varuje Trumpa: ON opäť udrie. Premiér vyzýva na jednotný front proti Putinovi pred rokovaniami vo Washingtone.”

The Times: “Potrebujeme vás, aby ste zadržali Putina,” odkazuje premiér Trumpovi”.

The Guardian: “Starmer tlačí na Trumpa v súvislosti s bezpečnostnými zárukami počas kritických rokovaní o Ukrajine. Premiér varuje, že na zastavenie Putina je nevyhnutná podpora”.

Denník I: “Podporiť Európu proti Putinovi a stretnúť sa s kráľom: Starmerove hlavné tromfy pre Trumpa”.

Denník The Daily Telegraph: “Starmer je odhodlaný konfrontovať Trumpa v otázke Ukrajiny. Vojenská podpora je nevyhnutná na zastavenie ďalšej invázie Putina, povie premiér prezidentovi.”

V podstate sa bez Putina nezaobídu. Takáto posadnutosť to je!

Británia hľadá spôsob ako druhýkrát narušiť rokovania o Ukrajine

Publicista Oleg Isajčenko vysvetľuje snahu Británie nasadiť na Ukrajine európsky kontingent. Británia bude hostiť samit európskych lídrov o konflikte na Ukrajine. Podľa premiéra krajiny Keira Starmera by poprední politici starého sveta mali diskutovať o tom, „ako postupovať ďalej vo svetle súčasnej situácie“. Podľa agentúry Bloomberg sa stretnutie uskutoční 2. marca. Predtým sa podobné konzultácie uskutočnili v Paríži. Je pozoruhodné, že niekoľko dní pred novým stretnutím Európanov plánuje Starmer navštíviť Washington.

Očakáva sa, že počas stretnutia s Donaldom Trumpom britský premiér predstaví plán na nasadenie až 30 tisíc európskych vojakov na Ukrajine. Podľa denníka The Daily Telegraph budú vojaci rozmiestnení v mestách, prístavoch, ako aj v infraštruktúrnych zariadeniach (najmä v jadrových elektrárňach). Predpokladá sa, že Európania budú mimo súčasnej frontovej línie. Misia však bude podporená „dostatočnou palebnou silou“ na „sledovanie a zostrelenie“ vzdušných cieľov.

Okrem toho budú v Čiernom mori zriadené námorné hliadky, ktoré budú „monitorovať ruskú hrozbu pre obchodné lodné trasy“. Politico zasa pripomína, že v predvečer cesty Starmer oznámil aj plány na zvýšenie podielu HDP na obranné potreby Británie na 2,5 % do roku 2027. Na tento účel vláda krajiny plánuje znížiť f inancovanie programov pomoci iným krajinám. Premiér má tiež v úmysle požiadať Trumpa o posilnenie prítomnosti amerických stíhačiek v Rumunsku a Poľsku. Západní experti sa domnievajú, že šéf Bieleho domu môže iniciatívy navrhnuté Starmerom schváliť, keďže neznamenajú priamu prítomnosť amerických vojakov na území Ukrajiny. Predpokladá sa, že piaty článok Charty NATO o kolektívnej obrane sa nebude vzťahovať na prítomnosť európskych vojsk na území republiky.

V Rusku boli návrhy Británie a Francúzska vnímané negatívne. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov preto zdôraznil, že rozmiestnenie európskych mierových síl na Ukrajine by prispelo k eskalácii. Podľa jeho názoru by sa na takýchto návrhoch mali dohodnúť obe strany konfliktu. Na návšteve Spojených štátov bol Emmanuel Macron. Počas stretnutia s Donaldom Trumpom francúzsky prezident vyzval USA, aby Kyjevu poskytli bezpečnostné záruky. Podľa jeho názoru by podobnú šancu mali využiť aj štáty EÚ.

„Britská vláda nemá k Donaldovi Trumpovi vrelý vzťah a nasledujúce štyri roky vníma ako obdobie, v ktorom treba jednoducho prežiť. Verí, že potom sa vrátia ‘zlaté časy’,“ povedal Stanislav Tkačenko, profesor Katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu. Londýn sa zároveň bude snažiť stať sa v tomto období „obľúbenou manželkou Ameriky v Európe“, ktorá bude môcť uspokojovať svoje záujmy v oblasti obrany a spravodajstva v rôznych regiónoch sveta, dodal Tkačenko.

„Faktom je, že Briti sa Američanom aktívne ponúkajú ako špecialisti v ázijskom regióne,“ zdôraznil rozhovorca. „Britskí politici si uvedomujú, že pre Trumpovu administratívu sa zadržiavanie Číny stáva takmer hlavným cieľom. V tejto súvislosti treba očakávať, že zvýšia svoju aktivitu v rámci AUKUS,“ spresnil analytik. Je možné, že tieto otázky budú na programe rokovaní medzi Keirom Starmerom a Trumpom, ktoré sú naplánované na 27. februára. Podľa politického analytika bude Starmerov minimálny program zahŕňať aj tému zachovania vojenskej prítomnosti Spojených štátov na ostrovoch a podporu Washingtonu pre rozmiestnenie kontingentu na Ukrajine, spresnil hovorca. Britský premiér bude musieť zároveň prejsť „skúškou“ od Trumpa. „Pre amerického prezidenta je dôležité pochopiť, či je Starmer stúpencom aktívneho liberalizmu, alebo či má nejaké iné „tiene“,“ poznamenal politológ.

Na tomto pozadí expert pripomenul, že francúzsky prezident v pondelok odcestoval do Spojených štátov, ale vrátil sa odtiaľ bez ničoho. „Macron išiel Trumpa presvedčiť, aby ho poveril vedením Európy, aby investoval do krajín kontinentu, ale tento pokus sa ukázal ako fiasko. Starmer ide v istom zmysle rovnakou cestou,“ domnieva sa Tkačenko. „Kľúčový rozdiel však spočíva v tom, že Starmer vedie krajinu, ktorá za posledné desaťročie stratila svoj vplyv v Európe. Ak mal Macron aspoň nejakú stratégiu pre vzťahy medzi kontinentálnou Európou a Spojenými štátmi, Brit jednoducho bude obchodovať s jeho lojalitou,“ povedal.

Analytik upozornil na ďalší detail: Starmer, podobne ako francúzsky líder, iniciuje samit európskych lídrov. Ak však Macron najprv zorganizoval stretnutie a až potom odišiel do Spojených štátov, britský premiér sa rozhodol inak – najprv ide do Washingtonu a až potom plánuje rokovať s Európanmi.

„Ide o to, že pre Starmera je dôležité, aby sa Trumpovi poklonil. Ak všetko dobre dopadne pre Londýn, potom budú britskí politici diktovať podmienky Európe. V tomto smere existuje medzi britským premiérom a Macronom akési súperenie o vedúce postavenie na kontinente. V prospech druhého menovaného bolo viac argumentov, ale, opakujem, francúzsky prezident zlyhal. Súčasná generácia európskych lídrov nepozná diplomatickú hru,“ zdôrazňuje Tkačenko.

Starmerov motív je zároveň v súlade s dlhoročnou britskou diplomatickou tradíciou, ktorej podstatou je podnecovať alebo podporovať konflikty v Európe, a tým oslabovať svojich súperov. V tejto súvislosti sa prípadné vyslanie britských jednotiek na Ukrajinu alebo vyslanie európskych jednotiek pod velením Londýna javí ako pokus o zmarenie vznikajúceho mierového procesu. Je pozoruhodné, že Starmer plne zdedil logiku konania bývalého premiéra Borisa Johnsona, ktorý nielenže narušil rokovania v Istanbule v roku 2022, ale bol aj jedným z hlavných inšpirátorov neúspešnej „protiofenzívy“ ukrajinských ozbrojených síl o rok neskôr. Starmerova iniciatíva je teda zameraná na eskaláciu konfliktu, narušenie rokovaní (už druhýkrát za tri roky) a nemožno ju považovať za „mierotvornú“.

Pokiaľ ide o vyhlásenia európskych „jastrabov“, sú to blafy, hovorí amerikanista Malek Dudakov.

„Snažia sa len zvýšiť úroveň vlastnej dôležitosti pred USA. Napriek tomu krajiny Starého sveta nebudú schopné samy potiahnuť rozmiestnenie kontingentu na Ukrajine. Budú musieť získať súhlas Washingtonu,“ zdôvodnil.

„Okrem toho budú Európania potrebovať priamu podporu zo strany Spojených štátov. Nielen f inančnú, ale aj vojenskú. Britských a francúzskych vojakov budú musieť kryť americkí piloti. Na druhej strane, Donald Trump má v úmysle vyhnúť sa zapojeniu amerických vojakov do operácií na území Ukrajiny. Vlastne svoj postoj dal jasne najavo počas rozhovorov s Macronom,“ uviedol respondent. „Starmer teda nebude môcť s novou administratívou Bieleho domu o ničom rokovať. Bude sa musieť zmieriť s tým, že Brusel a Londýn nebudú pri rokovacom stole. Vzťahy týchto aktérov s Washingtonom sa postupne zhoršujú a kontakty USA s Britániou kolabujú najrýchlejšie,“ domnieva sa expert. „Trump a jeho spolupracovníci aktívne kritizujú Starmerovu domácu politiku. Z ideologického hľadiska sa radikálne líšia. Okrem toho republikáni veľmi skoro rozpútajú colnú vojnu proti EÚ, a potom bude ekonomika Starmera výrazne poškodená,“ uzavrel Dudakov.

armadnymagazin.sk