Soltész hovorí o cenzúre v kultúre. To, ako rušia nepohodlných liberáli, nespomenul

Už aj na Slovensku máme isté „woke kruhy“, teda kruhy extrémnych ľavičiarov, ktoré sa snažia zrušiť každého a všetko, čo sa im nepáči. Alebo to, čo je v rozpore s ich názorom.

Toto si však A. Soltész nevšíma. Čo si však všimol, sú kroky ministerky kultúry. A obáva sa najhoršieho. Totality. 

Martina Šimkovičová má podľa Soltésza právo na svoj vkus aj názor. Nemá však podľa neho nárok podnikať žiadne kroky v oblasti kultúry, hoc aj ako jej hlavná predstaviteľka.

„V okamihu, keď jej vnútrolebečné svalstvo vytlačí vstupným otvorom zažívacieho traktu výrok, že na reguláciu podobných nešvárov pripraví príslušnú legislatívu, stojí už jej názor za povšimnutie. To už je totiž názor politický, nie estetický?“ píše vo svojom komentári košický novinár.

Šimkovičovú nazval ministerkou propagandy a obáva sa totalitného režimu. Pripomína, že ten „určuje aj to, či je nejaké umenie žiaduce alebo nie. Pamätníci zo slovenskej kultúrnej obce si spomínajú skôr na praktiky komunistického režimu, no vtedajší režim ich nevymyslel,“ pripomína novinár.

Spomína aj na propagandu v nacistickom Nemecku a to, ako sa pod dohľadom Josepha Goebbelsa, ministra ríšskej propagandy, zaradili niektorí autori na zoznam neželaných umelcov.

Soltész sa obáva, že by to vo výtvarnom umení to mohlo „trebárs znamenať, že sa od bronzových Hitlerov cez sadrových Leninov prepracujeme až k plastovým Putinom.“

Prípady „cancel culture“ na Slovensku

Zaujímavé je, že podobné úvahy novinár nerozvíjal, keď sa za posledné roky už aj u nás rozmohla takzvaná „cancel culture“ teda kultúra rušenia nepohodlných. V zahraničí sa jej obeťou stalo už mnoho konzervatívne mysliacich profesorov, či autorov. Jeden z nich je napríklad aj známy psychológ, Jordan Peterson.

Aj k nám už táto „kultúra“ prišla. Spomeňme si na rozviazanie pracovného pomeru s intelektuálmi Ľubošom Blahom, či Eduardom Chmelárom. Pre svoje názory sa stali nepohodlnými. S ich názormi nemusí každý súhlasiť.

Ale to, že sú to intelektuáli s titulmi pre i za menom, dlhodobo pôsobiaci v odborných inštitúciách a autori mnohých odborných publikácií, je nesporné. A je otázne, nakoľko ich môžu ľudia bez čo i len základného vysokoškolského vzdelania, akým je A. Soltész či napríklad aj ďalšia kritička, Lucia Ď. Nicholsonová, kritizovať.

Aj na Slovensku máme isté „woke kruhy

Na Slovensku už bola snaha dokonca očierniť aj velikána akým je Jozef Cíger Hronský. Dôvod? Vraj vo svojom diele „Svet na trasovisku“ preukázal akési sympatie k fašizmu. Pravda je pritom taká, že len do románu vniesol faktografické prvky z vlastného uhla pohľadu.

Príbeh vsadil do pohnutých čias SNP. Slovenské národné povstanie odmietol. Toto stačilo na to, aby ho isté, liberálne kruhy chceli „zrušiť“. Informoval o tom v roku 2021 Štandard.

Ďalším príkladom cancel culture je nedávne dianie na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde vedenie na svojom Facebooku zverejnilo príspevok o esejistickej súťaži pre študentov a mladých akademikov na tému registrovaných partnerstiev.

O dianí informoval denník Postoj. Denník N vtedy zverejnil stanovisko pobúrených študentov, ktorí vyzývali na „intervenciu“– Jednoducho povedané žiadali, aby sa so zodpovednými za tento „nehorázny“ počin urobil poriadok.

Takýchto príkladov máme za posledné roky už aj na Slovensku dosť. Jednoducho, je tu už istá, i keď veľmi malá ale o to hlasnejšia „woke“ skupina spoločnosti, ktorá sa dožaduje zrušenia všetkého, čo sa im nepáči a čo ich uráža. Problém je len v tom, že ich uráža skoro všetko. Hlavne ich uráža už to, ak má niekto na čokoľvek čo ich zaujíma, iný názor.

Kedy si tento fakt všimnú aj ľudia ako Arpád Soltész?

Na záver už iba poznámka. Martina Šimkovičová nič nezakázala a nič nezakazuje. Iste ešte máme v čerstvej pamäti kauzu, keď umelecké kruhy a spriaznené médiá rozvírili kauzu okolo ministerky, v zmysle, že zakázala výstavu v SNG. Nakoniec sa ukázalo, že o nej ani nevedela.

ereport.sk