Situácia na Ukrajine sa mení. Namiesto kritiky Slovenska by si to mali všimnúť aj v Prahe

Slovenský generál si podal českého poradcu premiéra pre národnú bezpečnosť

Poradca premiéra pre národnú bezpečnosť u susedných Čechov Tomáš Pojar sa „náhodou“ rozhodol, že je teraz nevyhnutné a nanajvýš potrebné nahlas skritizovať Slovenskú vojenskú pomoc / nepomoc Ukrajine.

Vo svojom „nedotknuteľnom“ postoji nezabudol podotknúť, že keď to nechápeme (to ako my Slováci) tak sme “ na rade”. Asi má vešteckú guľu… Tiež vo svojom „inteligentnom“ komentári nezabudol pripomenúť, že ČR bude kroky SR sledovať. Tak sa pýtam že: a čo?

Pri všetkej úcte k našim susedom pripomínam, že Slovenská republika je suverénny, samostatný a zvrchovaný štát. Časy, keď o všetkom rozhodovala Praha sú chvalabohu dávno preč, akurát, že tomuto nevydarenému poradcovi, asi nik nestihol poradiť, že tým pádom sú podobné výroky dosť nemiestne.

Rovnako tak je na mieste otázka, či poradca Pojar týmito múdrosťami prezentoval len svoje názory, alebo sú v jeho kritike Slovenska zapracované aj názory českého premiéra Fialu. Lebo ak sú, prečo ich neprezentoval priamo na stretnutí s našim premiérom Ficom? Žeby nenašiel na to chlapskú a ani politickú odvahu? Je to možné, pretože by to bolo také progresívne a slniečkárske…

Cítiť a vidieť, že moc jastrabov evidentne slabne a ako svoje posledné rany sa snažia využívať všetky možnosti ako politicko-ekonomický efekt vojenského konfliktu vo svoj prospech predlžovať. Ale už im to nevychádza. Dokonca aj v médiách sú správy o úspechoch ukrajinskej ofenzívy takmer na konci správ.

Pripomínam, že situácia sa mení. Smerom k Ukrajine a jej vyhláseniach, už nie sú tak jednoznačné podporné stanoviská. Podpora vojny ako procesu slabne a jej trvanie je závislé od výsledku rozhodnutí „mocných“, či konečne predsa len nebude lepšie začať hľadať iných, konkrétne diplomatických, riešení. Takých po ktorých ja osobne volám od prvého dňa konfliktu.

Vráťme sa ale k poradcovi Pojarovi. Aj jeho štipľavý komentár ukazuje ako ťažko je obhájiteľná „ich“ jednostranná politika a pohľad na globálne otázky bezpečnosti a stability.

Záverom, ak smiem, tak tu mám jeden svoj odkaz pre susedov v Čechách: máte dosť vlastných problémov s ekonomickou situáciou, s nespokojnými masami konkrétnych profesijných skupín a skutočne s nasrdenými občanmi. Čo tak sa pozrieť na tieto skutočnosti? Čo tak si pozametať pred vlastným prahom a nepoukazovať na ten susedov?

Jozef Viktorín, gen. v.v.

skspravy.sk