Ruská armáda vstúpila na leteckú základňu v Nigeri, na ktorej táto západoafrická krajina hostí odchádzajúcich amerických vojakov

Rusko začiatkom apríla vyslalo do Nigeru systém protivzdušnej obrany aj vojenských inštruktorov, aby pomáhali s cvičením tamojšej armády. Ruskí vojaci vstúpili na leteckú základňu v Nigeri, ktorá hostí americké jednotky, uviedol v piatok vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany.

Tento krok prišiel po rozhodnutí nigerskej junty o odchode jednotiek USA z krajiny, píše TASR na základe agentúry Reuters.

Ruské sily neprichádzali do kontaktu s americkými, ale využívali samostatný hangár na leteckej základni 101, ktorá sa nachádza pri medzinárodnom letisku v hlavnom meste Niamey, povedal americký predstaviteľ pod podmienkou anonymity.

Vynárajú sa tiež otázky o osude amerického zariadenia v krajine po stiahnutí vojsk. Americký minister obrany Lloyd Austin sa snažil rozptýliť obavy z rizika pre americké jednotky alebo možnosti, že by sa ruské jednotky mohli dostať do blízkosti americkej vojenskej techniky, píše Reuters.

„Rusi sú v oddelenom komplexe a nemajú prístup k americkým silám ani k nášmu vybaveniu,“ povedal Austin. Nigerské a ruské veľvyslanectvo vo Washingtone na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

Tento krok ruskej armády stavia americké a ruské jednotky do tesnej blízkosti v čase, keď sa vojenská a diplomatická rivalita oboch krajín čoraz viac vyostruje v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Niger vyzval Spojené štáty, aby stiahli svojich takmer 1000 vojakov z krajiny, ktorá bola až do minuloročného prevratu kľúčovým partnerom Washingtonu v boji proti povstalcom. Tí zabili tisíce ľudí a ďalšie milióny vyhnali z domovov.

USA a ich spojenci už museli stiahnuť svojich vojakov z viacerých afrických krajín po tamojších štátnych prevratoch. Tie dostali k moci skupiny, ktoré sa chcú dištancovať od západných vlád. Okrem nadchádzajúceho odchodu z Nigeru americké jednotky opúšťajú aj Čad, zatiaľ čo francúzske jednotky vyzvali na odchod predstavitelia z Mali a Burkiny Faso.

Rusko sa medzičasom snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami a prezentovať sa ako priateľská krajina bez koloniálnej záťaže na tomto kontinente.

Niger bol dlho strategickou základňou USA a Francúzska v boji proti džihádistom v západnej Afrike. USA vybudovali v krajine púštnu základňu pre bezpilotné lietadlá za približne 100 miliónov dolárov. Od vlaňajšieho prevratu však fungovala len v obmedzenom režime. Washington odvtedy tiež pozastavil niektoré programy pomoci nigerskej vláde.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken navštívil Niger v marci 2023 v snahe preukázať podporu prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi, kľúčovému spojencovi Západu. Nigerská armáda však o štyri mesiace neskôr zosadila Bazouma a čoskoro vyhostila z krajiny vojakov bývalej koloniálnej mocnosti Francúzska.

Rusko začiatkom apríla 2024 vyslalo do západoafrického Nigeru systém protivzdušnej obrany a 100 vojenských inštruktorov, aby systém nainštalovali a naučili nigerských vojakov, ako ho používať.

Vyslaniu vojakov predchádzal telefonát medzi šéfom vojenskej junty v Nigeri Abdourahamanom Tchianim a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Rusi vytláčajú Američanov a Francúzov zo západnej Afriky

Africké krajiny ale začínajú mať kolonializmu dosť. A všetkého, čo to sprevádza, vrátane typickej rozsiahlej korupcie miestnych klík, píše vo svojm článku bývalý ministr školstva SR Juraj Draxler:

Kým sa svet pozerá na Ukrajinu, Rusi rýchlo postupujú aj v inej časti sveta. Dnes prebrali časť vojenskej základne v Nigeri, kde je ešte stále „ustajnených“ aj tisíc amerických vojakov.
Vláda Nigeru, ktorá vzišla z nedávneho prevratu, sa Američanov snaží z krajiny čo najskôr odsunúť. Tí odsun aj sľúbili, ale stále ho zdržiavajú.

Teraz dochádza k pomerne napätej situácii, že ruské jednotky stoja tvárou v tvár americkým rivalom, hoci žiadna zo strán zatiaľ nehovorí vyslovene o príprave na ozbrojenú konfrontáciu ohľadom kontroly nad celou základňou (ktorá je dosť rozsiahla).

Ruskí vojaci sú v krajine na pozvanie vlády. Američania nedávno okrem toho potupne opustili inú africkú krajinu, Chad, odkiaľ ich tiež miestna vláda vyhnala.
Obdobne medzitým z Mali a Burkina Fasso tamojšie vlády vykopli Francúzov.

A nielen to, lídrom krajín v tejto časti sveta v posledných mesiacoch narástla odvaha, viacerí začali veľmi tvrdo verejne kritizovať doterajšiu neokoloniálnu politiku Franúzska.

Tomu v ostatných rokoch začali pomáhať (a niekde ho vytláčať) práve Američania, ktorí si v tejto časti sveta začali stavať základne (ako práve spomínanú mamamutiu základňu v Nigeri). A to pod pláštikom boja proti islamistom. Ktorých v skutočnosti pomáhali zrodiť aj v tejto časti sveta, najmä akciou v Líbyi.

Africké krajiny ale začínajú mať kolonializmu dosť. A všetkého, čo to sprevádza, vrátane typickej rozsiahlej korupcie miestnych klík.

Možno novo nastupujúci lídri nebudú v skutočnosti oveľa lepší, ale v tejto chvíli sa zdá, že zväčša majú silnú podporu miestnych obyvateľov.

Afričanov posilňuje v snahe o odpor ešte niečo. Čína. Tá už roky pomerne masívne na kontinente investuje, zvlášť vo východnej časti.

A tie investície majú dobrú povesť, na rozdiel od financovania západných krajín či Svetovej banky (zaujímavosťou je, že toto uznávajú aj niektoré kritickejšie reportáže amerických médií). Financovanie je pre dané krajiny pomerne výhodné, a Číňania relatívne rýchlo stavajú továrne či infraštruktúru tam, kde to doteraz išlo pomaly.

Aj na toto treba pamätať, keď sledujeme situáciu na Ukrajine. Ona je totiž len jedným kamienkom v pomerne veľkej mozaike. Manévre veľmocí, niekedy s veľmi dynamickými dopadmi, sa dejú na všetkých kontinentoch.

V Pakistane skorumpovanejšia časť elity drží vo väzení najpopulárnejšieho politika krajiny (I Khan, bývalý premiér), keďže ten chcel mať dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou, výhodne pre Pakistan.

V Oceánii sa USA neprestávajú vyhrážať miestnym krajinám, aby sa neopovážili spolupracovať s Čínou (po tom, ako nedávno zmluvu o obrannej spolupráci s Čínou uzavreli Šalamúnové ostrovy, americkí predstavitelia dokonca „nevylúčili“ možnosť vojenského zásahu).

Medzitým ale sebavedomí predstavitelia veľkých ázijských ekonomík (India, Malajzia) v ostatných mesiacoch celkom tvrdo odkazujú západným politikom aj médiám, nech ich láskavo nepoučujú, či majú alebo nemajú spolupracovať s Ruskom a Čínou. Robia to pomerne výrečne, logicky a s poukazovaním na historický kontext.

Celý tento vývoj nie je zďaleka taký dramatický, ako ho podávajú moskovskí propagandisti, ale na druhej strane sa nedá poprieť, že sa naozaj tvorí nová štruktúra medzinárodných vzťahov.

Nejde len o Ukrajinu, hrá sa na ploche celého sveta.

Zdroj: pravda.sk / Facebook Juraj Draxler / InfoVojna