Rastliny proti starnutiu

Zelené výsadby okolo domu brzdia biologické hodiny a dokonca ich nútia ísť naspäť.

Vedci z Monashskej univerzity z Melbourne sa rozhodli zhodnotiť úžitok zelených rastlín v rámci toho, ako vplývajú na starnutie. Starnutie možno hodnotiť rôznymi spôsobmi; Autori výskumu zvolili metódu epigenetickej metriky pre DNA. Časom sa v ľudskej DNA objavujú metylchemické skupiny, ktoré nemenia genetický „text“, ale menia na dlho aktivitu génov, ktoré označili.

Epigenetické zmeny sa vyskytujú v súvislosti s rôznymi udalosťami. Stres alebo strava alebo zmenené podmienky prostredia ovplyvňujú epigenetiku určitých génov; zmeny v epigenetike zase ovplyvňujú ďalšiu aktivitu týchto génov a vo všeobecnosti pohodu bunky. S vekom sa teda na DNA objavuje „vzor staroby“ – epigenetické modifikácie, ktoré bránia génom fungovať tak, ako fungovali v mladosti. A pretože epigenetické značky, ako bolo povedané, zostávajú veľmi dlho, podľa ich vzoru je možné odhadnúť biologický vek bunky a celého organizmu ako celku.

Vedci najskôr analyzovali DNA žien vo veku 39,7 až 77,5 rokov, ktoré žili v rôznych mestách a oblastiach Austrálie. Medzi nimi boli jednovaječné aj dvojvaječné dvojčatá, ktoré boli potrebné na minimalizáciu vplyvu rôznych génov. Výsledky epigenetickej analýzy boli porovnané s tým, koľko je okolo ich domov v okruhu dvoch kilometrov zelene.

Aby vedci odhadli, ako je konkrétna oblasť zelená, použili údaje z vesmírnych satelitov. Obrázky Zeme zachytené z vesmíru vo viditeľnom a infračervenom spektre umožňujú odhadnúť, koľko zelene na území rastie – rastliny odrážajú infračervené a blízke infračervenému svetlu, zatiaľ čo viditeľné červené, naopak, pohlcujú. Na štatistickú analýzu boli vybrané ženy, ktoré sa za posledných päť rokov predtým, ako bola ich oblasť zachytená na satelitnom obrázku, nikam nesťahovali.

Výsledkom bolo, že autori práce dokázali odvodiť normalizovaný diferencovaný index zelene, o ktorom píšu v časopise Environmental Health Perspectives: ak sa tento index zvýši o 0,1 jednotku do pol kilometra od domova, epigenetické biologické hodiny sa v priemere omladia o 0,31 roka. Ak sa biologické hodiny spomalia, potom by choroby súvisiace so starnutím mali prísť neskôr. Verí sa, že týchto 0,31 rokov zodpovedá 3 % pravdepodobnosti predčasného úmrtia, to znamená, že ak hodiny ustúpia o 0,31 roka, potom sa pravdepodobnosť úmrtia zníži o 3 %. Podobný súvis bol aj na iných vzdialenostiach od domova: to znamená, že rast zelene vo vzdialenosti tristo, tisíc a dvetisíc metrov tiež pomohol spomaliť biologické hodiny, aj keď konkrétne čísla boli o niečo odlišné.

Navyše, podľa vedcov, zelené plochy nielen spomalili biologické hodiny, ale ich aj zvrátili – inými slovami, znaky starnutia, ktoré sa kedysi objavili, z DNA zmizli. Zvlášť sa to týka metyl-epigenetických zmien spojených s fajčením. Okolitá zeleň tiež zlepšila fungovanie imunitného systému, zlepšila metabolizmus a znížila podiel tukového tkaniva. Je však lepšie povedať nie to, že zeleň niečo zmenila alebo vylepšila, ale že so zeleňou súviseli zmeny a vylepšenia – údaje, ktoré zatiaľ máme, hovoria iba o korelácii medzi zelenými výsadbami a epigenetickým vekom.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info