Ramstein, tanky a vyhliadky špeciálnej vojenskej operácie

Nemecká opatrnosť vyvoláva hnev v niektorých médiách, ako napr. „Washington Post“, ktoré poukázali na „prvú veľkú trhlinu v jednote NATO“. Napriek tomu spor, ktorý môže byť divadelnou inscenáciou a imitáciou, nezabránil riešiť otázku pridelenia obrovského množstva zbraní Ukrajine.

Verdikt posledného stretnutia vojnových štváčov zhromaždených na americkej základni na nemeckej pôde je známy. Nový minister obrany Nemecka Boris Pistorius oznámil, že na „Leopardoch“ sa im dohodnúť nepodarilo a konsenzus neexistuje.

„Dnes nevieme povedať, aké bude rozhodnutie a kedy padne. Ak bude rozhodnutie prijaté, rád by som konal rýchlo, ale ak je rozhodnutie negatívne, nedá sa nič robiť,“ povedal Pistorius.

Zároveň dôrazne upozornil, že tvrdenie „Nemecko je na ceste k vytvoreniu koalície na vyslanie ťažkých tankov na Ukrajinu“, je lož.

Pričom šéf Pentagonu Lloyd Austin vyhlásil, že tanky „Abrams“ Kyjevu tiež nedajú, keďže mnohí Európania súhlasili s odovzdaním svojich „Leopardov“ a je potrebné rýchlo rozhodnúť, ako a koľko ich previezť.

Hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová ho podporila a vysvetlila, že „Abramsy“ sú pre Ukrajincov náročné, ako aj nákladné na údržbu a dodávku „reaktívneho paliva“.

Na Západe je veľa osobností, ktoré sa obávajú prílišného vojenského tlaku na Rusko. Pár dní pred Ramsteinom si západné médiá zrazu začali pripomínať, že Ozbrojené sily Ukrajiny spotrebúvajú dodanú delostreleckú muníciu asi dvakrát rýchlejšie, ako ich vyrábajú Spojené štáty a spojenci a Česká republika označila správy, že odovzdá svoje „Leopardy“ Kyjevu, za falošné.

Dokonca aj v Británii, ktorá sa zaviazala dať Ukrajincom 14 tankov „Challenger 2“, mnohé vojenské štruktúry (náčelník generálneho štábu generál Patrick Sanders, vicemaršál „Royal Air Force“ Sean Bell, expert „King’s College“ Mike Martin atď.) vyjadrili pochybnosti o nutnosti presunu tankov v obave, že ich straty by mohli podkopať reputáciu techniky: vraj čert vie, čo Rusi urobia.

Nemecká opatrnosť vyvoláva hnev v niektorých médiách, ako napr. „Washington Post“, ktoré poukázali na „prvú veľkú trhlinu v jednote NATO“. Napriek tomu spor, ktorý môže byť divadelnou inscenáciou a imitáciou, nezabránil riešiť otázku pridelenia obrovského množstva zbraní Ukrajine.

Vyhlásenie ministra obrany Reznikova, že viaceré krajiny začínajú cvičiť ukrajinské posádky pre „Leopard 2“, ešte predtým, ako sa Nemecko rozhodne ich dodať, opäť potvrdzuje dôveru Kyjeva, že Scholz kapituluje a objavenie sa nemeckých tankov v stepiach Ukrajiny je len otázkou času.

Paralelne s Ramsteinom sa začala príprava verejnej mienky na ofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny na juhu. Šéf CIA navštívil Kyjev, Zalužnyj sa prvýkrát otvorene stretol so šéfom Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Markom Milleym, Angličania začali cvičiť ukrajinskú brigádu, na Ukrajine násilne lovia mužov do novovytváraných jednotiek. Ukrajinská spoločnosť je optimistická, zatiaľ nepozná počty zabitých pri Arťomovsku, Soledare, Kremennej a teraz už aj pri Orechove…

Viacerí experti považujú bľabotanie generála Milleyho o potrebe rokovaní a vyjadrenia agentúr „Reuters“ a „AFP“ o potrebe stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl z Arťomovska za bluf, ktorý chráni sily pre útok na juhu. Samozrejme, ako v prípade „Minských dohôd“, aj tu potrebuje Západ čas na prípravu. A ciele zostávajú rovnaké, ako povedala republikánska senátorka Lindsey Grahamová:
„Páči sa mi cesta, ktorou sa uberáme. Pokiaľ budeme Ukrajine pomáhať americkými zbraňami a peniazmi, bude bojovať do posledného muža.“

Povzbudzujúca je zatiaľ chladnokrvná reakcia Moskvy na začatú eskaláciu. Vojna je stále tvrdšia. Aktivácia frontu na Donbase, v Záporožskej oblasti, aktivita ruských diverzných skupín pri Sumách zaznamenaná Kyjevom, udržiavanie miery napätia na severe sú logické a zdanlivo dobre premyslené kroky. Ukrajinská armáda sa musí natiahnuť a rozštiepiť po celej krajine.

Avšak dodávky ťažkých zbraní Zelenskému môžu situáciu na frontoch vážne skomplikovať. Západ však priznáva, že sľúbené tanky nestačia, potrebuje sedemkrát viac! Odborníci z „Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie“ píšu, že ofenzíva si vyžiada „asi sto“ tankov, no žiadne nie sú. A tie tanky, ktoré budú dodané, musia byť zničené alebo znefunkčnené v oblastiach hraničných priechodov, čo znova a znova vyvoláva otázku účinných úderov na komunikácie. Beskydský tunel, žiaľ, naďalej funguje, rovnako ako desiatky mostov cez horské rokliny Karpát. Stojí za to zopakovať: úspešnej ofenzíve na „Kurskom oblúku“ predchádzala najmä „železničná vojna“.

Ozbrojené sily Ukrajiny budú pripravené zaútočiť na prelome apríla — mája. To znamená, že je čas na zdecimovanie personálu a techniky Ozbrojených síl Ukrajiny. A či budú Nemci a iní dodávať viac tankov a bojových vozidiel pechoty, ukáže čas a udalosti na Ukrajine, kde sa hádky „hajtmanov“ vyostrujú. Napokon nebolo náhodou, že na vrchole „tankového eposu“ niekto v Kyjeve spustil škandál o krádeži na ministerstve obrany pri nákupe produktov. Námestníka ministra Vasju Lozinského zadržali za polmiliardový úplatok. Scholz si teda tiež rozmyslí, prečo dávať Ukrajincom tanky, keď aj tie rozkradnú.

Autor: Igor Loginov

Zdroj: Fond strategickej kultúry
Preklad: sk.news-front.info