Propagácia degenerovaného umenia za podpory tajných služieb

„Súčasné umenie bolo „zbraňou“ CIA.“ – Tento článok vyšiel v denníku Independent. Bývalí predstavitelia CIA informovali, že spravodajská agentúra implementovala program „dlhého vodítka“. CIA už viac ako 20 rokov podporuje a propaguje americkú abstraktnú expresionistickú maľbu po celom svete, vrátane diel umelcov ako Jackson Pollock, Robert Motherwell, Willem de Kooning a Mark Rothko.

Prečo ich CIA podporovala? Pretože v propagandistickej vojne so Sovietskym zväzom by toto nové umelecké hnutie mohlo byť prezentované ako dôkaz kreativity, intelektuálnej slobody a kultúrnej sily USA.

Rozhodnutie zaradiť kultúru a umenie do amerického arzenálu studenej vojny bolo prijaté hneď, ako bola v roku 1947 založená CIA. Nová agentúra zdesená príťažlivosťou, ktorú mal komunizmus stále pre mnohých intelektuálov a umelcov na Západe, vytvorila divíziu, tzv. Propaganda Assets Inventory, ktorá mohla ovplyvniť viac ako 800 novín, časopisov a verejných informačných organizácií. Vtipkovali, že to bolo ako Wurlitzerov jukebox: keď CIA stlačila tlačidlo, mohla počuť, akú melódiu chce hrať po celom svete.

Ďalší kľúčový krok prišiel v roku 1950, keď bola pod vedením Toma Bradena zriadená Divízia medzinárodných organizácií (IOD). Práve táto kancelária dotovala animovanú verziu Zvieracej farmy Georga Orwella, ktorá sponzorovala amerických jazzových umelcov, operné recitály, medzinárodný program turné Bostonského symfonického orchestra. Jeho agenti boli umiestnení vo filmovom priemysle, vo vydavateľstvách, dokonca aj ako autori cestopisov pre slávnych Fodorových sprievodcov. A teraz už vieme, že podporovala americké anarchické avantgardné hnutie, abstraktný expresionizmus.

Aby mohla CIA presadzovať svoj podzemný záujem o americkú ľavicovú avantgardu, musela si byť istá, že jej sponzorstvo nemožno odhaliť. Stredobodom kampane CIA sa stal Kongres za kultúrnu slobodu, obrovské stretnutie intelektuálov, spisovateľov, historikov, básnikov a umelcov, ktoré bolo založené z prostriedkov CIA v roku 1950 a vedené agentom CIA. Bolo to predmostie, z ktorého bolo možné brániť kultúru pred útokmi Moskvy a jej „spolucestujúcich“ na Západe. V čase najväčšieho rozkvetu mala kancelárie v 35 krajinách a vydávala viac ako dve desiatky časopisov vrátane Encounter.

Kongres pre kultúrnu slobodu tiež poskytol CIA ideálnu záštitu na presadzovanie jej skrytého záujmu o abstraktný expresionizmus. Bol by oficiálnym sponzorom putovných výstav; jej časopisy by poskytovali užitočné platformy pre kritikov, ktorí sú naklonení novému americkému maliarstvu; a nikto, vrátane umelcov, by nebol o nič múdrejší.

Táto organizácia usporiadala v 50. rokoch niekoľko výstav abstraktného expresionizmu. Jedna z najvýznamnejších, „Nová americká maľba“, navštívila v rokoch 1958 – 59 každé veľké európske mesto. Medzi ďalšie vplyvné predstavenia patrili „Moderné umenie v Spojených štátoch“ (1955) a „Majstrovské diela dvadsiateho storočia“ (1952).

Pretože abstraktný expresionizmus bol drahý na pohyb a vystavovanie, do hry boli prizvaní milionári a múzeá. Najvýznamnejším z nich bol Nelson Rockefeller, ktorého matka spoluzakladala Múzeum moderného umenia v New Yorku. Ako prezident toho, čo nazval „Mummy’s museum“, bol Rockefeller jedným z najväčších podporovateľov abstraktného expresionizmu (ktorý nazval „maľba slobodného podnikania“). Jeho múzeum bolo zmluvne dohodnuté s Kongresom pre kultúrnu slobodu, aby organizovalo a spravovalo väčšinu jeho dôležitých umeleckých výstav…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info