Staroba je hlavne v hlave..

Keď psychiatrička Ellen Langerová v roku 1979 začala s týmto experimentom, mala už povesť, že dokázala odvážne teórie ešte odvážnejšou praxou. Ellen „experimentovala“ hlavne na dôchodcoch.

O tri roky skôr sa stala autorkou skutočne revolučného experimentu pre gerontológiu v opatrovateľskom dome Arden House v Connecticute, ktorý dokázal, že starostlivosť o seniorov vôbec nie je taká dobrá, ako sa bežne myslí, a rýchlejšie privedie dotyčného do hrobu, ako ktorákoľvek iná choroba. Experiment sa stal súčasťou štúdia syndrómu naučenej bezmocnosti.

Pani Langerová sa tam však nemienila zastaviť. Chcela úplne zničiť tupú aureolu staroby a dokázať, že sme len takí mladí, ako sa za mladých považujeme.

Pre nový experiment si Ellen vybrala osem mužov. Priemerný vek subjektov bol 75 rokov. Všetci museli žiť týždeň v kláštore v New Hampshire prerobenom pre vedecké a svetské potreby. Účastníci ešte nevedeli, čo ich presne čaká. Požiadali ich len, aby si so sebou nebrali knihy, časopisy alebo fotografie, ktoré sa objavili pred menej ako 20 rokmi.

Keď osem mužov vošlo do domu, v ktorom mali stráviť týždeň bez toho, aby sa dostali von, zostali ohromení. Akoby sa preniesli do minulosti. Konkrétne do roku 1959. Čiernobiely televízor, staré platne, knihy na poličkách, kalendáre – všetko ich vrátilo do reality spred dvadsiatich rokov.

Účastníci experimentu boli požiadaní, aby sa obliekli a správali sa tak, ako keby sa naozaj písal rok 1959. A nemajú 75 rokov, ale 55 rokov. Najprv sa zdalo, že to nie je možné. Ako vymazať posledných 20 rokov zo života? Rýchlo sa ukázalo, že je to veľmi jednoduché. Bez kontaktu s vonkajším svetom, ktorému stále dominoval rok 1979, začali muži hovoriť, žiť a dokonca aj myslieť, ako keby boli v roku 1959.

Zamestnanci sa k nim podľa toho správali: žiadna ponuka pomoci odniesť ťažkú ​​tašku alebo prestaviť policu. Žiadne pripomienky, aby ste si vzali pilulky alebo šli na procedúru.

Už týždeň experimentov priniesol úžasné výsledky. Väčšina subjektov zlepšila držanie tela, flexibilitu, svalovú silu, zrak (o 10 %!) a pamäť. Teda všetky tie parametre, ktoré sa akoby vekom zhoršujú. Navyše sa ukázalo, že 63 % účastníkov malo na konci experimentu vyššie výsledky IQ testov ako na začiatku.

Najzaujímavejšou vecou bolo, že účastníci experimentu vyzerali mladšie aj navonok. Ich fotografie pred a po sa ukázali náhodným ľuďom. Tí, ktorí sa pozerali na fotografie, usúdili, že na obrázkoch „po“ vyzerajú muži v priemere o tri roky mladšie.

To znamená, že experiment dokázal, že naše blaho priamo závisí aj od nášho prostredia a modelu, ktorý nám ukladá. Ak sa v 70-ke nazývate starým otcom, sťažujete sa na starobu a všetkých požiadate, aby vás previedli cez cestu, budete sa cítiť ako starý muž.

Ale ak naberiete odvahu a ignorujete požiadavku spoločnosti na mrzutých dôchodcov a myslíte si, že máte stále 45 rokov, máte šancu prežiť nielen dlhý, ale aj zdravý, aktívny a šťastný život. .

V roku 2009 napísala Ellen Langerová na základe svojich experimentov bestseller „Proti smeru hodinových ručičiek“.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info