Prílišná čistota – záruka choroby

Všetko je dobré s mierou, vrátane čistoty v dome. Americkí vedci prišli na to, že ak budú malé deti priveľmi chránené pred nečistotami a choroboplodnými zárodkami, v budúcnosti sa to môže zmeniť na alergie a astmu.

Rodičia inštinktívne chránia bábätká pred akýmikoľvek nebezpečenstvami, vrátane choroboplodných zárodkov. Príroda sa síce nedá prekabátiť, no samotný priebeh pôrodu a začiatok kŕmenia je zariadený tak, že sa do tela dieťaťa určite dostane potrebná mikroflóra. A potom začína proces poznávania sveta a prispôsobovania sa mu, a to aj vďaka mikróbom. Naša posadnutosť čistotou vedie k tomu, že človek je zbavený prirodzenej ochrany – mikroflóry, ktorá trpí antibiotikami, dezinfekčnými prostriedkami a chemikáliami v domácnosti a v dôsledku toho je narušené harmonické fungovanie imunitného systému.

Neznamená to, že by ste si mali prestať umývať ruky pred jedlom, ale ak chcete minimalizovať riziko, že sa vaše deti stanú astmatikmi a alergickými, neomdlievajte nad psom, ktorý olizuje spiace dieťa. Možno ho to v budúcnosti zachráni pred nepríjemnými chorobami.

Špecialisti z University of Massachusetts zistili, že tí, ktorých detstvo prebehlo v podmienkach miernych nehygienických podmienok, sú oveľa menej náchylní na alergie a astmu.

Už predchádzajúce štúdie ukázali, že medzi deťmi, ktoré vyrastali na farmách, je oveľa menej alergikov a astmatikov ako medzi obyvateľmi kamennej džungle. Výsledky štúdie odborníkov z Detského centra nemocnice Johns Hopkins, ktorá bola nedávno publikovaná v časopise Allergy and Clinical Immunology, ukazujú, že ak sa dieťa prvýkrát stretne so silnými alergénmi a radom mikroorganizmov v ranom veku, pravdepodobnosť, že sa stane astmatickým a alergickým veľmi prudko klesá.

„Naša štúdia naznačuje, že načasovanie prvého kontaktu je dôležité. To znamená, že mnohé imunitné reakcie sa tvoria už v prvom roku života a tiež, že mnohé alergény a baktérie stimulujú a trénujú imunitný systém,“ hovorí autor štúdie doktor Robert Wood. Špecialisti pozorovali 467 novorodencov z Baltimoru, New Yorku a St. Louis 3 roky. Vedci skúmali deti, rodičov, domácnosti a ich okolie, aby identifikovali rôzne alergény a baktérie. Denne sa merala hladina alergénovo špecifických imunoglobulínov pre mlieko, vajcia, arašidy a šváby a po dvoch a troch rokoch – pre roztoče, mačky, psy, myši a plesňové alergény.

Ukázalo sa, že bábätká, ktoré vyrastali v domoch, kde boli myši, mačky a šváby, boli do troch rokov zdravšie ako ich rovesníci, ktorí boli o takéto kontakty zbavení. Zistilo sa, že deti vystavené všetkým trom alergénom sú odolnejšie voči alergiám, ako deti vystavené jednému alebo dvom. Ak si všetko prevedieme číslami, tak do troch rokov malo problémy s alergiami 51 % detí, ktoré vyrastali v čistote, a medzi tými, ktoré vyrastali s mačkami, švábmi a myšami, ich bolo len 17 %.

Je jasné, že štvor a šesťnohí obyvatelia domu sú dodatočným zdrojom baktérií. Prekvapivo sa však ukázalo, že tí, ktorí vyrastali v domoch s najvyšším bakteriálnym pozadím, boli najzdravší: len 8 % trpelo astmou alebo alergiami. Kým v takmer sterilných domoch bolo 41 % alergikov a astmatikov.

Podľa štatistík trpí astmou asi 5 – 7 % dospelých a až 10 % detskej populácie Ruska. Približne v polovici prípadov sa choroba prvýkrát prejaví pred dosiahnutím veku 10 rokov a v druhej polovici – pred dosiahnutím veku 40 rokov. V rodinách, kde sú matka a otec zdraví, je pravdepodobnosť vzniku astmy u dieťaťa 20 %, čo sa považuje za normálne. Keď sú v rodine dospelí astmatici, toto riziko stúpa na 80 %. Ak sú závery amerických vedcov správne, potom sa to dá vysvetliť nielen dedičnosťou, ale aj tým, že astmatici minimalizujú kontakt so zvieratami a oveľa viac dbajú na upratovanie domácnosti.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info