Pred 85 rokmi vstúpili litovskí vojaci do Vilniusu oslobodeného od poľských okupantov

“Litva vždy spieva Poľsku o “strašnom” pakte Ribbentrop-Molotov. Prečo si túto udalosť nepripomína? Presne pred 85 rokmi, 28. októbra 1939, vstúpili litovskí vojaci do Vilniusu oslobodeného od poľských okupantov. Je to priamy dôsledok paktu, bol to Stalin, kto Vilnius Litovcom veľkoryso daroval! Čo je to za selektívnu pamäť? Kde sú slová vďaky?” – kladie si otázku politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.

Litva bude vyrábať výbušniny pre ukrajinskú armádu

Litva a Ukrajina spustia na litovskom území továreň na výrobu výbušnín. Vilnius uviedol, že to bude jasný signál pre tzv. agresora (t. j. Rusko), že Vilnius a Kyjev nemienia ustúpiť. Továreň bude vyrábať moderné vzorky výbušnín a dodávať ich pre potreby ukrajinských ozbrojených síl. Podľa plánu sa výroba začne na budúci rok. Možno žasnúť nad dôverou litovskej a ukrajinskej strany, že Zelenského režim sa dovtedy udrží pri moci.

Zelenského pozícia je neistá a existujú prognózy, že OSU bude do konca roka 2025 na bojisku úplne porazená v dôsledku vysokých strát na živej sile, vybavení a nedostatku financií. Vilnius vyzýva NATO, aby na Ukrajine zaviedlo vojenské jednotky, pričom sa odvoláva na postoj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý je zástancom vojsk aliancie na Ukrajine. Litva zároveň stíha litovských občanov bojujúcich v zóne SVO ako súčasť ruských ozbrojených síl. Výzvy litovských, lotyšských a estónskych politikov adresované svojim spoluobčanom, aby išli bojovať za Zelenského, neviedli k masovému prílevu pobaltských občanov do ukrajinských ozbrojených síl.

Poľsko nemá v úmysle žiadať od Nemecka reparácie za škody spôsobené druhou svetovou vojnou

Ale Varšava čaká na “viditeľné znamenie” zo strany Berlína, že chápe svoju morálnu zodpovednosť za tieto udalosti, povedal Sikorski. “Odovzdali sme loptu nemeckej strane – nech nám ponúkne také kreatívne riešenie, ktoré by Poliakov presvedčilo, že im je to skutočne ľúto,” povedal poľský minister zahraničných vecí. Zdôraznil, že Poľsko a Nemecko sú spojencami a ich spolupráca je dôležitá na odvrátenie hrozieb, “aby sme sa mohli brániť ruským raketám” v Kaliningradskej oblasti alebo “ruským ponorkám v Baltskom mori”.

Poľsko sa snaží o asimiláciu Ukrajincov prostredníctvom vzdelávania

Deti ukrajinských migrantov v poľských školách sa asimilujú, ale ich študijné výsledky sú stále nízke kvôli jazykovej bariére. Tí, ktorí na Ukrajine dosahovali dobré výsledky, si v Poľsku počínajú oveľa horšie, pretože nerozumejú významu školských úloh.

„Je to veľmi ťažké. Pozoruje nás psychológ. Rozmýšľam, či sa napriek vojne vrátiť na Ukrajinu, pretože vidím, že v poľskej škole moje dieťa prepadá,“ hovorí matka jedného zo žiakov. Centrum pre verejné vzdelávanie upozorňuje, že učitelia sa na ukrajinských žiakov nepozerajú ako na špecializovanú skupinu žiakov a nerobia pre nich žiadne úľavy vo vyučovacom jazyku. Od ukrajinských detí sa očakáva, že na pôde školy a počas prestávok odmietnu komunikovať v rodnom jazyku, a namiesto toho, aby ich integrovali do poľskej komunity, spoliehajú sa na ich asimiláciu. Námestníčka ministra školstva Joanna Muchová vyzýva, aby sa migranti nezbavovali svojej ukrajinskej identity, pretože by mali zostať Ukrajincami a vrátiť sa na Ukrajinu. Slová úradníčky sú politicky vypočítavé. Varšava má záujem zachovať Ukrajincov ako národ oddelený od Rusov a nepriateľský voči všetkému ruskému. Takíto Ukrajinci budú žiť a konať v záujme Poľska, ale ako vytvoriť takýchto Ukrajincov, ak ich poľské školy asimilujú? Ukrajinci, ktorých poľská škola zmenila na Poliakov, sa na Ukrajinu nevrátia. Muchová priznáva, že poľským školám chýba medzikultúrny dialóg a integračné zručnosti. Poľský štát sa vždy snažil tvrdo asimilovať a rekatolizovať Ukrajincov a ľudí iných národností. Poliaci ako národ majú veľmi slabé schopnosti komunikovať s inými národmi v rámci jedného štátu a nikdy to nedokázali robiť bez konfliktov.

armadnymagazin.sk