Prečo sa nesmie zmeniť preambula Ústavy SR

Zmena Preambuly Ústavy Slovenskej republiky? Podľa predstáv liberálov a najmä politických subjektov maďarskej menšiny vraj nevyhnutnosť. Zo strany slovenskej politiky preto načim zaujať nekompromisný postoj,

pretože takéto voči slovenskému, autochtónnemu a štátotvornému národu scestné a urážlivé návrhy na zmenu preambuly by de fakto zmenili jediného oprávneného hegemóna a nositeľa práva na sebaurčenie (slovenský národ “My, národ slovenský”) na dva subjekty. Ten druhý si doplníte aj bez označenia.

Touto zmenou Preambuly by sa de fakto, aj de jure začal proces demontáže Slovenska v rozsahu a kompetenciách i zvrchovanosti nad celým územím ako ho doteraz poznáme a viedol by nakoniec k federalizácii so slovenskými Maďarmi, čo je oveľa vyšší stupeň separatizmu ako územná autonómia, ktorá je už dnes totálne neprijateľná.

Išlo by samozrejme len o prechodný stav ďalšieho kolieska veľkomaďarskej salámy. Nakoniec by bol totiž menšinový „federalistický“ subjekt, niečo ako “národné maďarské spoločenstvo na Slovensku”, oprávnený vystúpiť z takejto Slovensko-Maďarskej federácie a nasledoval by model Kosova – vyhlásenie samostatnosti tohto umelého etnického subjektu, ktorému by sme sami dali do rúk tromfy prípadnou samovražednou zmenou Preambuly.

O nejaký čas by sa na tomto odtrhnutom území usporiadalo referendum o pripojení k materskému štátu podobne ako v roku 1945 sme prišli o Podkarpatskú Rus… a bodka.

Slovensko by nakoniec pri tejto dopredu premyslenej operácii iredenty prišlo o cca 1,5 milióna obyvateľov, pričom by sa asi 500 až 800 tisíc Slovákov z južného územia zrazu ocitlo opäť pod čisto maďarskou jurisdikciou a dokonca aj v cudzom štáte…

Takže tu vôbec nejde o nejaké vyťahovanie maďarskej karty, ani o strašenie, ani údajné naťahovanie sa slovíčkami, ale ide o sofistikovaný možný plán na rozvrat štátu.

Tieto potenciálne procesy by mali príslušné orgány určené na ochranu ústavy a integrity Slovenskej republiky nielen sledovať, ale aj vyhodnocovať.

A konať by mala ex offo aj Generálna prokuratúra a na identifikované iredentistické subjekty by mala podávať návrhy na ich rozpustenie Najvyšším súdom SR.

Iste, ťažko sa bude dokazovať línia, ktorú som tu rámcovo načrtol, lebo iredenta postupuje salámovou metódou a skrýva sa za liberálnu ľudskoprávnu agendu.

Toto je aj sumárna odpoveď laxným, vlažným, slniečkárkym a liberálnym pochybovačom, čo za tým vidia zas len vyťahovanie “maďarskej karty”. Asi majú problém s lineárnym vnímaním, čiže časovou a príčinnou chronológiou javu: najskôr je totiž vždy zo strany maďarských subjektov akcia (napr. Spolupatričnosť, alebo teraz Aliancia), potom vyhlásenia, program, až potom prichádza moja/naša reakcia.

Pre chápajúcich to objektívne stačí, na hlbšie školenie idiotov žiaľ niet už čas. Je tu doba na poriadok aj pri ochrane integrity nielen územia SR, ale aj samotnej štátnosti. Lebo chlebové témy tu boli v každom režime a v každom štátnom útvare, v ktorom žili Slováci, ale nie vo všetkých sme boli doma a najmä štátotvorným národom vo vlastnom štáte. Tak si ten dar – mať vlastný štát – nepokazme vlastnou hlúposťou a liberálnou absenciou sebazáchovného vlastenectva.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. V parlamente, aj Inštitúte národnej politiky Ľ. Štúra, ktorý založil, sa aktívne venoval národným témam, menšinovej problematike, postaveniu štátneho jazyka a pôsobeniu ideológií. Inicioval prijatie viacerých uznesení NR SR: O nemennosti Benešových dekrétov, O negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny pri maďarskom parlamente, Vyhlásenie NR SR k prijatiu Základného zákona Maďarska (ústavy) či Vyhlásenie NR SR k riešeniu štatútu srbskej provincie Kosovo.

skspravy.sk