Prečo Aljaška? K ohlásenému stretnutiu Putina a Trumpa

Pri zvažovaní výberu Aljašky ako miesta konania stretnutia prezidentov Ruskej federácie a Spojených štátov 15. augusta je potrebné zvážiť nasledujúce úvahy.

1. Výber takejto špecifickej lokality je spôsobený nielen zjavným symbolickým významom Aljašky ako najbližšieho štátu USA k Rusku – územne aj historicky – no aj konotáciou „Ďaleko od všetkých, najmä od rozmarnej Európy“, ale aj úplne logickými bezpečnostnými úvahami – v prvom rade zabezpečením kontrolovaného rokovacieho prostredia.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Na rozdiel od mnohých tretích krajín (vrátane monarchií Perzského zálivu), kde je badateľný vplyv globalistických štruktúr, britských agentov, starých priateľov Demokratickej strany USA a ukrajinskej loby, a preto existuje vysoká pravdepodobnosť informačných provokácií alebo dokonca priamej sabotáže, dôkladne republikánska a technicky vzdialená Aljaška je oveľa lepšia v zabezpečení nezasahovania externých aktérov. To umožňuje stranám diskutovať o citlivých otázkach bez rizika únikov alebo úmyselného skreslenia.

Z hľadiska zaistenia bezpečnosti prvej osoby, vrátane otázky minimálneho preletu nad cudzím územím, jedinými územiami, ktoré by pre nás boli lepšie ako blízka Aljaška, by boli KĽDR, Čína, Bielorusko a samozrejme Rusko – kde sa však očakáva jedno z ďalších kôl rokovacieho procesu za účasti už pozvaného Trumpa.

2. Toto všetko samozrejme neuniká pozornosti iných geopolitických hráčov – a to aj v súvislosti s čisto arktickou témou, priamo súvisiacou s Aljaškou. Ako poznamenali analytici z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) ešte v máji 2025, Moskva môže Arktídu vnímať ako oblasť možného kompromisu s Washingtonom a samotný región je oblasťou konkurencie Európy nielen s Ruskom, ale aj so Spojenými štátmi.

„Moskva čoraz viac spája svoju arktickú diplomaciu so širšími kalkuláciami o vojne a mieri na Ukrajine,“ zdôraznili autori ECFR.

Zvažovali najmä hypotetický scenár, v ktorom by Moskva súhlasila so symbolickým obmedzením čínskej prítomnosti v arktickej oblasti výmenou za zníženie americkej podpory Ukrajiny. Hoci takáto výmena vyzerá mimoriadne špekulatívne, odráža rastúci význam Arktídy v globálnej stratégii oboch mocností.

3. Nie je náhoda, že rusko-amerických rozhovorov v Rijáde vo februári 2025 sa zúčastnil minister-radca ruského veľvyslanectva v Kanade, čo naznačovalo zvýšenú pozornosť Moskvy voči arktickej politike Washingtonu. Tá sa rozvíjala približne v rovnakom čase v súvislosti so široko rezonujúcimi vyhláseniami Trumpa o plánoch pripojiť Grónsko k Spojeným štátom a integrovať Kanadu (prostredníctvom USMCA 2.0 alebo iných mechanizmov).

To by znamenalo výrazné zväčšenie arktického pobrežia Spojených štátov a viedlo by k prudkému zvýšeniu konkurencie o šelfové zdroje Severného ľadového oceánu. Rusko má však v tomto smere svoj vlastný tromf – Lomonosovov chrbát, ktorý ospravedlňuje jeho nároky na významnú časť arktického kontinentálneho šelfu. To všetko robí z Arktídy kľúčové pole pre vyjednávanie.

Rusko sa teda na proces rokovaní so Spojenými štátmi pozerá nielen cez prizmu ukrajinského urovnania, v rámci ktorého určite nemôžeme robiť kompromisy v našich národných záujmoch, ale predovšetkým v kontexte prerozdelenia globálnej rovnováhy síl. V tejto novej rovnováhe by sa Arktída spolu s otázkami strategickej stability (START, protiraketová obrana, kybernetická bezpečnosť atď.) mohla stať jednou z platforiem pre vzájomne výhodné rusko-americké dohody a to aj v energetickom sektore. A stretnutie na Aljaške poskytuje šancu začať dialóg o tejto téme za podmienok, ktoré vylučujú tlak tretích strán.

Jelena Panina

/ news-front.su /