Podľa otca propagandy ovláda neviditeľná vláda naše mysle väzením myslenia

 „Kto sú tí ľudia, ktorí nám bez toho, aby sme si to uvedomovali, dodávajú naše myšlienky, hovoria nám, koho máme obdivovať a kým pohŕdať, čomu veriť ohľadom verejných služieb, colných taríf, ceny kaučuku, Dawesovho plánu, imigráci?

Kto sú tí ľudia, ktorí nám hovoria, ako by mali byť projektované naše domy, aký nábytok by sme do nich mali dávať, aké menu by sme mali servírovať na náš stôl, aký druh košieľ nosiť, akým športom by sme sa mali venovať, aké zápasy sledovať, ktoré charity podporovať, aké obrazy obdivovať, v akom slangu by sme mali mať záľubu a na akých vtipoch by sme sa mali smiať?“ – Edward Bernays, Propaganda.

Kniha Propaganda od Edwarda Bernaysa, ktorá vyšla v roku 1928, si stále udržiava svoju pozíciu zlatého štandardu pre ovplyvňovanie a manipuláciu správania verejnosti.

Ťažiac zo svojich skúseností z psychológie, používajúc pritom jazyk manipulácie, Bernays ako prvý skúmal sociálne inžinierstvo prostredníctvom masmédií a jeho dielo naďalej žije v našom dnešnom deformovanom, plánovanom, spotrebiteľskom svete.

Ľudia za oponou

No kto sú tí za oponou, ktorí nám hovoria, čo si máme myslieť, upriamujúc našu pozornosť na veci, ktoré slúžia záujmom?

Je zaujímavé, že III. kapitola Propagandy nesie názov Noví propagandisti a je venovaná vysvetleniu, prečo sú riadiace páky masovej manipulácie tak prísne strážené relatívne úzkou elitou, ktorá sedí v tieni pred zrakom verejnosti, vyberajúc, čo máme vidieť a čo si máme myslieť, a ba dokonca aj ovládajúc politikov, ktorých volíme, aby nás reprezentovali.

Keby sme sa rozhodli zostaviť zoznam mužov a žien, ktorých by sme z dôvodu ich postavenia vo verejnom živote mohli priamo nazvať tvorcami verejnej mienky, rýchlo by sme dospeli k dlhému zoznamu osôb, zmieňovaných v ročenke „Kto je kto…“

Taký zoznam by pozostával z niekoľko tisíc ľudí. Je však dobre známe, že mnohí títo vodcovia sú sami vedení, občas osobami, ktorých mená len málokto pozná.

Tie osoby stelesňujú v mysli verejnosti typ vládcu, spájaného s frázou „neviditeľná vláda“.

Neviditeľná vládna firemných obrov a influencerov za oponou, ktorých stopa v kultúre dnes nemôže byť bagatelizovaná.

Bernays pokračuje:

„Neviditeľná vláda sa zvykne koncentrovať v rukách niekoľkých ľudí, z dôvodu nákladov na manipuláciu spoločenskej mašinérie, ktorá vládne názorom a zvykom más.“

Poradca pre vzťahy s verejnosťou je teda agent, splnomocnenec, ktorý pracujúc so súčasnou mediálnou komunikáciou a skupinovým formovaním spoločnosti vnáša do vedomia verejnosti nejakú ideu.

Je však oveľa viac, než len to. Zaoberá sa smerovaním činnosti, doktrínami, systémami a verejnými mienkami a tým, aby pre ne zabezpečil podporu verejnosti.

V konečnom dôsledku je cieľom tohto druhu masovo vytváranej propagandy populárnej kultúry oslabiť schopnosť jednotlivca kriticky myslieť a tým vytvárať prostredie, v ktorom mnohí ľudia čakajú na súhlas niekoho iného, stále spochybňujúc svoje vlastné schopnosti.

Keď sa toto udeje, začne nadobúdať tvar a znásobovať sa sila kolektívu a idey sa môžu implantovať do populárnej kultúry, zakoreňujúc sa vo forme rozšíreného konformného správania.

Kriticky myslieť znamená robiť odôvodnené úsudky, ktoré sú logické a dobre premyslené. Je to spôsob uvažovania, v ktorom človek len jednoducho a bez spochybňovania neakceptuje všetky argumenty a závery, ktorým je vystavovaný.

Vyžaduje si zvedavosť, nedôverčivosť a pokoru. Ľudia, ktorí používajúci kritické myslenie, sú tí, čo hovoria veci ako:

• „Ako to vieš?“
• „Zakladá sa tento záver na dôkazoch alebo na tvojom vnútornom pocite?“
• „Sú nejaké alternatívne možnosti, ak sa objavia nové informácie?“

Záverečné úvahy

Poučením z tohto je, že vo firemnej resp. západnej kultúre sa toho za 100 rokov tak veľa nezmenilo, s výnimkou technickej schopnosti toto ešte vystupňovať. Naše životy naďalej silno ovplyvňujú podobní tým, o ktorých píše Bernays.

Jednu výhodu však teraz ale máme, keďže technológie nám dávajú lepší prístup k pravde a môžeme sa už slobodne psychologicky odpojiť od Matrixu pochopením toho, čo je a ako ovplyvňuje naše životy.

Ak sa tak rozhodneme urobiť, to znamená, ak sa podobne ako Neo rozhodneme užiť červenú tabletku videnia nepríjemnej pravdy.

Aby ste porozumeli svojmu životu a svojmu poslaniu tu na Zemi v tom krátkom čase, ktorý máte, je nevyhnutné naučiť sa vidieť to väzenie myslenia, ktoré okolo vás postavili a aktívne ho obchádzať.

Nezávislé myslenie propagandisti likvidujú, no naším ľudským sklonom je túžiť po slobode. A s pomocou pravdy sme mocnejší než ten vládnuci Matrix a neviditeľná vláda.

Autor: Sigmund Fraud, Zdroj: wakingtimes.com,

Spracoval: Badatel.net