Plošné testovanie: Nie atómovka ale stámiliónový biznis bez kontroly

Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na efektivitu mobilných testovacích miest. Na začiatku mája štát za nájdenie pozitívneho v Nitre zaplatil rekordných 75 tisíc eur. 

Napriek tomu, že plošné testovanie sa malo po druhom celoplošnom pretestovaní Slovenska v januári utlmiť, od tohto momentu sa doňho natlačilo najviac peňazí. Svedčí o tom aj zmena rozpočtu.

Podľa neverejného dokumentu, ktorý má Nadácia k dispozícii musela vláda na testovanie v prvom polroku dodatočne vyčleniť 60 miliónov eur. Odberové miesta denne odhalia stále menej pozitívnych, no štát im platí rovnako. Sumy, ktoré nás stojí odhalenie jedného pozitívneho sa tak šplhajú do desaťtisícov.

Bez kontroly

Štát napumpoval doteraz do fungovania MOM viac ako 110 miliónov eur. A to ešte nie sú zarátané milióny testov. Nie je preto div, že takáto podnikateľská príležitosť nalákala na testovanie aj nesúvisiace profesie ako sú developeri či dopravní prepravcovia.

Z najväčšej tridsiatky prevádzkovateľov MOMiek bola tretina takých, ktorí predtým so zdravotníctvom vôbec nemali skúsenosť. Nie všetci prevádzkovatelia MOM však mali tie najčestnejšie úmysly.

Projekt mal od začiatku dva zásadné nedostatky. Nehospodárnosť a slabú kontrolu. Testovali sme všade, bez ohľadu na epidemiologickú situáciu v okresoch. Štát uzavrel zmluvu s každým, kto splnil formálne podmienky, bez ohľadu na počet obyvateľov v okrese a reálne potreby testovacích kapacít.

Cena za hľadanie nakazených

Prepočty Nadácie vychádzajúce z dostupných dát ukazujú, že zatiaľ čo vo februári nás stálo „vytestovanie“ jedného pozitívneho prípadu 932 eur, v apríli to už bolo takmer 4 700 eur. Štát pri tom plánuje utlmiť prevádzku odberových miest až v júni. Ceny za nájdenie pozitívneho tak zrejme ešte porastú.

Odborníci dlhodobo upozorňovali, že antigénne testy majú zmysel najmä v ohniskách. Sú totiž menej citlivé a bezpríznakových chorých zachytia len ťažko. Počty MOM v okresoch však štát nereguloval podľa vývoja pandémie a tak cena za nájdenie pozitívneho rástla.

Zlyhanie kontroly

Problém nastal už pri nastavení projektu. ,,Ministerstvo uzatvorilo zmluvu o spolupráci s každým poskytovateľom, ktorý súhlasil so stanovenými podmienkami a splnil podmienky uvedené vo výzve,“ spresnilo komunikačné oddelenie ministerstva zdravotníctva.

Túto úlohu rezort zdravotníctva pod Krajčího vedením zveril úradom verejného zdravotníctva. Bola to pre ne nová agenda popri ďalších úlohách v súvislosti s pandémiou Covid-19.

,,Boli sme krajne preťažení, robili sme však maximum, aby bola splnená 3-dňová zákonná lehota na vydanie príslušného rozhodnutia,“ reagoval napríklad regionálny úrad z Bratislavy. Úradníci nie vždy stíhali skontrolovať plánované MOMky aj v teréne – polohu a vhodnosť priestorov.

Aj preto bola kontrola pri udeľovaní povolení pre MOM často len formálna, čo viedlo následne k rôznym nedostatkom a problémom.

Absurdné miesta na testovanie

Viaceré z nedostatkov, nie len v Bratislave sa týkali odberných miest prevádzkovaných firmou RMHC 1 a jej materskou spoločnosťou Royal Medic Health Care. Obe firmy patriace Vladimírovi Krondiakovi a Pavlovi Krajčovičovi otvorili celkovo 18 MOMiek.

Nový čas upozornil, že jedno z týchto miest zriadili vo vchode bytovky. Obyvatelia sa sťažovali, že sa im pod oknami tiahnu siahodlhé rady a pri smetiakoch sa podľa miestnych každý večer kopia haldy odpadu zo sterov.V minulosti o podnikateľských aktivitách Krajčoviča informovala Pluska, keď prevádzkoval pochybnú záchranku bez povolenia.

Ako ušetriť na MOM

Okrem znižovania personálneho zabezpečenia MOMiek, mohli prevádzkovatelia ušetriť aj v ďalších oblastiach. Podľa viacerých podnetov v niektorých miestach neboli pracovníci dostatočne vybavení ochrannými prvkami.

Ďalšie oznámenia naznačovali, že sú jednorazové ochranné prvky požívané opakovane a biologický odpad končí v komunálnom.Dôvodom, prečo ministerstvo začalo neskôr MOM kontrolovať sú zrejme aj pribúdajúce podnety. Do polovice mája tohto roka sa zrealizovalo dokopy takmer 400 kontrol na mieste. ,,Pokuty boli udelené spolu v 61 prípadoch a v celkovej sume 19-tisíc eur,“ menuje ministerstvo.

Hrubým prepočtom ide o 300 eur na prípad. Čo je menej ako zisk MOMky za jeden deň. Problémom však bolo, že aj keď regionálne úrady verejného zdravotníctva podnety preverovali, ďalej s nimi pracovať nemohli, keďže tieto nespadali pod ich zákonnej príslušnosti. Odstupovali ich tak ďalším úradom.

Do výkonov ich netlačili

Nedostatočná sa ukázala aj kontrola efektivity odberných miest. Napríklad prvotné nastavenie odmeny, ktorá bola podmienená len osemhodinovou pracovnou dobou, spôsobilo fronty pred odbernými miestami. ,,MOMky nemali motiváciu robiť testy rýchlejšie, efektívnejšie, urobiť ich čo najviac,“ opisuje Tomáš Szalay, lekár bratislavskej župy.

To zmenilo ministerstvo ďalšou výzvou. Kedy denne za každý test nad 250 MOMka dostávala dve a pol eura navyše. Tu ale Nadácia narazila na informačnú dieru. Ani cez opakované žiadosti sa nedostala k podrobnejším údajom o vykonaných testoch pre jednotlivé MOM.

Existuje totiž podozrenie, že niektoré MOM si mohli počty testov jednoducho navyšovať umelo, keďže reportovať musia len počty otestovaných bez osobných údajov. Osobné údaje dodávajú len pri pozitívnych testoch.

Tajomník rezortu prevádzkovateľom MOM

Tesne po vymenovaní za nového štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva čelil Kamil Száz obvineniu z konfliktu záujmov, keďže sám prevádzkoval cez dve svoje spoločnosti MOMky. Dokopy išlo o necelé dve desiatky odberných miest, čo Száza radilo k ich najväčším prevádzkovateľom.

Pri priemernom zárobku 25.000 eur mesačne na jednu prevádzku, tak od januára zarobil najmenej 2,375 milióna EUR. Száz tesne po uvedení do funkcie oznámil, že ich prevádzku v ,,krátkom čase“ ukončí a urobil tak od 18. mája.

Nie je jediným z čelných zástupcov zdravotníkov, ktorí sa do prevádzky MOM dali. Dve miesta prevádzkoval minimálne ešte v polovici mája aj Marian Kollár, predseda Slovenskej lekárskej komory. Aj medzi ostatnými zriaďovateľmi sa črtajú ďalšie firmy a ľudia s prepojením na čelných zdravotníckych funkcionárov, najmä z mestskej a župnej úrovne.

hlavný denník