Obrovské protesty v Nigeri

Macronov režim vo Francúzsku v nedeľu opätovne potvrdil, že svojho veľvyslanca z tejto západoafrickej krajiny nestiahne.

Desiatky tisíc demonštrantov v africkej krajine Niger už tretí deň za sebou žiada, aby Francúzsko stiahlo vojakov z územia svojej bývalej kolónie po vojenskom prevrate, ktorý má širokú podporu obyvateľstva, ale Paríž ho odmieta uznať.

„Preč s Francúzskom! Francúzsko choď preč,“ pokrikovali demonštranti na viacerých protestoch v hlavnom meste Niamey. Konajú sa od prevratu 26. júla, keď armáda zosadila prezidenta Mohameda Bazouma.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vojenský režim v piatok Paríž obvinil, že nehanebne zasahuje do záležitostí krajiny podporou zosadeného prezidenta. Odvtedy sa desaťtisíce ľudí zapojili do protestov v blízkosti francúzskej vojenskej základne. V Nigeri, ako aj v ďalších afrických krajinách, francúzski vojaci pomáhajú v boji proti džihádistom.

Nigerská vojenská junta vypovedala 3. augusta niekoľko vojenských dohôd uzavretých s Francúzskom. Niger tiež odňal diplomatickú imunitu a víza francúzskemu veľvyslancovi Sylvainovi Ittému a požadoval jeho „vyhostenie“.

Francúzsko však v nedeľu opätovne potvrdilo, že svojho veľvyslanca nestiahne. „Je naším zástupcom pre zákonné úrady v Nigeri,“ povedala francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová v rozhovore pre noviny Le Monde.

Dodala, že Francúzsko sa nemusí skláňať pred príkazmi úradov, ktoré nemajú legitimitu.

Pred vojenskou základňou v sobotu demonštranti podrezali hrdlo koze oblečenej vo francúzskych farbách a niesli rakvy zahalené francúzskymi vlajkami. Ďalší niesli nápisy vyzývajúce na odchod Francúzska.

Reportéri agentúry Reuters uviedli, že išlo o najväčšie zhromaždenie od prevratu, čo naznačuje, že podpora junty – a výsmech Francúzsku – neklesá.

„Sme pripravení sa dnes obetovať, pretože sme hrdí,“ povedal demonštrant Yacouba Issoufou.„Drancovali naše zdroje a my sme si to uvedomili. Takže musia vypadnúť.“

Prevrat z 26. júla – jeden z ôsmich v západnej a strednej Afrike od roku 2020 znížil vplyv Západu, ktorý sa obáva posunu k vojenskej vláde v celom regióne.

Najviac zasiahnuté je Francúzsko, ktorého vplyv na jeho bývalé kolónie v západnej Afrike v posledných rokoch klesol, rovnako ako vzrástla ľudová nevraživosť. Po prevratoch v susedných krajinách Mali a Burkina Faso boli jeho jednotky vykopnuté, čím sa znížila jeho úloha v boji proti smrtiacim islamistickým povstaniam v celom regióne.

Od prevratu sa v Nigeri zvýšili protifrancúzske nálady, ktoré sa minulý týždeň ešte viac zhoršili, keď Francúzsko ignorovalo príkaz junty, aby jeho veľvyslanec Sylvain Itte odišiel. Polícia dostala pokyn, aby ho vyhostila, uviedla junta.

Francúzsko malo srdečné vzťahy so zvrhnutým prezidentom Mohamedom Bazoumom a v Nigeri má rozmiestnených približne 1500 vojakov.

V piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že s Bazoumom viedol rozhovory každý deň a že „rozhodnutia, ktoré prijmeme, nech už budú akékoľvek, budú založené na výmene názorov s Bazoumom“.

Nigerská junta odsúdila jeho vyjadrenia ako rozdeľujúce, ktorých charakter vyplýva z francúzskeho neokoloniálneho vzťahu.

Francúzsko nie je jedinou krajinou s obavami. Západoafrický regionálny blok ECOWAS uvalil sankcie na Niger a pohrozil vojenskou akciou ako posledná možnosť. V krajine majú svojich vojakov aj Spojené štáty a európske mocnosti.

Zdroj: hnonline.sk / reuters.com / YouTube / InfoVojna