O obnovení dodávok amerických zbraní Ukrajine, o rozkole v hnutí MAGA & kritike politiky Donalda Trumpa jeho spojencami a o 50-dňovom ultimáte, ktorým sa prezident USA vyhráža Rusku

Šéfka ruského Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií – RUSSTRAT Elena Panina a ruský politológ Malek Dudakov komentovali aktuálne geopolitické udalosti.

Dnešné vyhlásenie amerického prezidenta týkajúce sa konfliktu na Ukrajine sa ukázalo byť výrazne menej ostré, ako sa po hysterickom nafukovaní posledných dní očakávalo.

Napriek prognózam Trump okamžité sankcie na Rusko neuvalil, jeho zmrazené aktíva neskonfiškoval a dodávky rakiet dlhého doletu Ukrajine nepotvrdil. Naopak, dal Moskve 50 dní na uzavretie mierovej dohody.

Hlavná vec, ktorá bola povedaná: Trump odložil zavedenie vysokých ciel voči Rusku a jeho obchodným partnerom. Formálne, na stanovených 50 dní. Počas tohto obdobia musia Kyjev a Moskva uzavrieť dohodu, uviedol. V podstate ide o priznanie, že 500% clá boli od samého začiatku nezmysel. Trump teda túto hrozbu zredukoval na vyhlásenie, že on sám môže zaviesť 100% clá a že medzi 100% a 500% je malý rozdiel. A to je naozaj pravda, pretože obe možnosti sú nereálne. V každom prípade, to, čo dnes Trump povedal, je jasným krokom späť v porovnaní s jeho predchádzajúcou rétorikou. A signál pre trhy: prvým dôsledkom vyhlásení amerického prezidenta bol 2%-ný nárast Moskovskej burzy.

Zaujímavý detail: dnes ráno americký portál „Axios“ uviedol, že Rusko údajne do 60 dní spustí rozsiahlu ofenzívu s cieľom upevniť si kontrolu nad DĽR, LĽR, Chersonskou a Záporožskou oblasťou. To znamená, že Trumpových 50 dní je takmer presne zrkadlovou reakciou: Rusko dostane čas dokázať svoju silu, Trump dostane príležitosť potom opäť rokovať na základe pochopenia novej rovnováhy.

Okrem toho Trump potvrdil dodávky zbraní a systémov protivzdušnej obrany „Patriot“ Kyjevu. Avšak s výhradami. Zbrane kúpia Európania, nie Washington. Dodávky sa navyše uskutočnia podľa zámennej schémy: Európania dajú Ukrajine svoje „Patrioty“ a USA im predajú nové. Bolo ohlásených 17 jednotiek, no Trump nespresnil, koľko z nich pôjde na Ukrajinu a v akej konfigurácii.

Dá sa predpokladať, že tu nehovoríme o 17 batériách, ale o 17 odpaľovacích zariadeniach, čo zodpovedá dvom alebo trom batériám. A čo sa deje v kategórii každodennej bojovej práce: zničenie ďalšieho „Patriota“ už nie je senzáciou. Trump navyše nepotvrdil dodávku rakiet dlhého doletu, a to aj napriek početným „únikom“.

Badateľný je aj odklon od tvrdého tónu voči Vladimirovi Putinovi. V skutočnosti Trump buduje rokovaciu štruktúru, kde Ukrajina nie je subjektom, ale objektom rovnováhy záujmov medzi USA a Ruskom.

Na základe vyhlásení amerického prezidenta môžeme dospieť k nasledujúcim záverom. Trump teraz nechce eskaláciu a dáva Rusku šancu vyťažiť maximum pred začiatkom rokovaní, aby sa potom Západu predstavilo ako „vážny“ partner. Zároveň Ukrajine v skutočnosti nepomáha, hoci nechce dovoliť jej porážku, teda snaží sa udržať status quo, kým sa dohoda neuzavrie. Pravda, toto všetko funguje len vtedy, ak predpokladáme, že Trumpovi sa dá veriť na slovo. Čo, ako ukazuje iránska história, nie je zďaleka vždy pravda.

Navyše, americký prezident určite nekontroluje americký štátny aparát na 100%, takže zástancovia priameho konfliktu medzi Ruskom a NATO majú dostatok nástrojov na vyvolanie eskalácie. Navyše, 50 alebo 60 dní objektívne nestačí na to, aby Rusko zaviedlo minimálny program v podobe úplnej fyzickej kontroly nad svojimi štyrmi novými regiónmi.

Zjednávanie teda pokračuje. Nové kolo sa pravdepodobne uskutoční v septembri.

Trumpovo rozhodnutie poslať zbrane na Ukrajinu predvídateľne vyvolalo veľmi negatívnu reakciu americkej pravice.

Steve Bannon a Tucker Carlson to okamžite kritizovali. Hoci sa Trump všemožne snaží ukázať, že to nie sú USA, ktoré zaplatia za tranže.

Je zrejmé, že Biely dom sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz – snažiť sa posilniť svoju rokovaciu pozíciu v kontaktoch s Ruskom bez toho, aby si pohneval svojich voličov. Preto sú krajiny NATO nútené nakupovať zbrane, hoci nie je jasné, ako sa to dá technicky realizovať.

Napríklad Francúzsko sa snaží minúť svoje rastúce vojenské rozpočty v rámci Európskej únie. Británia je v hroznej rozpočtovej kríze — na nové zvýšenie výdavkov na obranu prakticky nie sú peniaze.

Nemecko sa nachádza uprostred dlhotrvajúcej vládnej krízy. Poľsko má tiež vážne problémy s dlhmi. Spoločný európsky fond má zakázané zadávať vojenské objednávky v Spojených štátoch.

Samostatnou otázkou sú ťažkosti amerického vojensko-priemyselného komplexu s výrobou nových zbraní. Aj jedna batéria „Patriot“ by musela byť pripravovaná celé mesiace pred odoslaním do Európy. Čakacia listina na nové systémy „Patriot“ je 5 až 7 rokov. Žiaden z potenciálnych kupcov zjavne nechce čakať tak dlho a potom sa na konci vzdať svoje miesto v rade Kyjevu.

Taktiež je vážny nedostatok protivzdušných obranných stíhačiek, ako aj rakiet ATACMS. Nie je prekvapujúce, že mnohí predstavitelia Bieleho domu otvorene priznávajú nevyhnutnosť víťazstva Ruska. Ale je pre nich dôležité odolávať tlaku „jastrabov“, čo teraz aj robia. Zdá sa teda, že dodávky zbraní boli dohodnuté, ale ukrajinskí lobisti aj tak zostali nespokojní.

Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna