Novinári z Markízy nie sú žiadni hrdinovia. Sú to kolaboranti

Roky boli v takej bavlnke, že sa cítili nedotknuteľní a myslia si, že to platí aj teraz. Kruto ale narazia,

glosuje situáciu v médiách na Slovensku exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Jeho príspevok preberáme ďalej v pôvodnom znení.

Najprv niečo osobné: nikdy som nebol novinárom, ale celý život sa okolo médií tak nejak motám. Otec bol novinárom, ja som v detstve pôsobil ako detský herec a tak som roky mladosti strávil v chodbách rozhlasu aj televízie.

A mal som rád niektoré filmové postavy novinárov. Taký novinár “Hildy” Johnson zo skvelej americkej komédie Na titulnej strane (The Front Page), režírovanej legendárnym Billy Wilderom. Žiadny samozvaný nafúkaný hrdina, skôr novinársky rutinér, ktorý sa ale vie v kritickej chvíli postaviť na správnu stranu a píše životnú reportáž, ktorou zachráni nespravodlivo odsúdeného.

Alebo aj taký fiktívny novinár, Fandor z Fantomasa. Život berie ako hru, písanie pre masy neberie príliš vážne, ale v zásade je to chlap, na ktorého sa dá spoľahnúť: odvážny, chytrý, fyzicky zdatný a, samozrejme, galantný. Hrdina.

V dospelosti som potom sám napísal stohy komentárov či analýz pre rôzne denníky, nielen slovenské, rok som ako ekonomický novinár pracoval pre najznámejšiu svetovú agentúru, viackrát som bol aj na opačnej strane barikády a slovenským, nemeckým, ruským či belgickým médiám som dával rozhovory.

Ale ako vzory mi v pozadí hlavy svietili zväčša ani nie tak moderní novinári, ale buď tí naši starí fachmani, ktorí aj za socializmu a raného kapitalizmu robili veľmi poctivé, prehľadné, často investigatívne články (na Slovensku sme mali v 80. aj začiatkom 90. rokov veľmi poctivo robené tlačoviny). Alebo tie filmové postavy. Hrdinovia.

To tí naši o ktorých je dnes reč veľmi nie sú. Iste, v médiách máme pomerne veľa zručných ľudí, v niečom sú aj naše denníky technicky na vysokej medzinárodnej úrovni, televízie majú tiež miestami naozaj dosť profesionálne tímy.

Ale žeby mali tie televízie nejaké novinárske esá alebo nebodaj morálne autority, tak to naozaj nie:

1. Postavili sa zamestnanci Markízy proti neskutočnej, nechutnej debilizácii národa úplne odpornými. dehumanizujúcimi bulvárnymi formátmi? Nie? Veď tie sú pre národ mnohonásobne zničujúce ako hocičo, čo sa povie či nepovie v spravodajstve. Nechutný, odporný bulvár, ktorý cielene z ľudí vyrába doslova dobytok. To vám neprekáža, pusinky?
2. A spravodajstvo? Myslíme to, ako sa ľuďom vycapí podľa možností hneď na začiatku do tváre nejaká tragédia (zgustnime si najlepšie na nejakej havárii) a v politických správach sa potom dáva priestor exhibicionistom typu Matoviča? Toto ste roky vyrábali a teraz sa idete tváriť ako nejakí arbitri kvality, vkusu a demokratickosti politiky? Ale no tak.
3. No a v neposlednom rade, nehnevajte sa, mne sa na celom tomto najviac “páči” ako tí novinári teraz objavili odbory. Roky tvrdo ignorovali rôzne boje za práva zamestnancov, protesty ľudí v nejakej strojárskej fabrike pre nich neboli zaujímavé. Na obrazovky tlačia všelijaké pochybné ideologizujúce postavičky obhajujúce pomerne extrémne “protrhové” riešenia.

No tak si zvyknite. Majiteľ si chce hľadať iné finančne zaujímavé formáty, nehrajte sa láskavo zrazu na socialistov a odborárov.

Kvalitná žurnalistika je niečo, čo si má spoločnosť vždy chrániť. A pokojne poviem, že trpezlivých, vecných novinárov, a sú takí, bohužiaľ ako spoločnosť málo oceňujeme.

Ale tváriť sa. že tieto konkrétne napudrované televízne ksichtíky s ich falošnými emóciami chcú a vedia robiť naozajstnú žurnalistiku?

No, to určite. Ruku na srdce, drvivú väčšinu z týchto nijaká škoda naozaj nebude.

Juraj Draxler/skspravy.sk