Nová verzia slovenskej hymny prvýkrát oficiálne zaznie na počesť nového roka 2025

Úpravu štátnej hymny pripravilo Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so Slovenskou filharmóniou Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemenia. Úlohy sa zhostil renomovaný slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorý na tom spolupracoval so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a detským zborom Slovenského rozhlasu. Nový aranžmán hymny bude viac symfonický, monumentálny a nápaditý.

Nová verzia slovenskej hymny, za ktorou stojí hudobník a producent Oskar Rózsa, prvýkrát oficiálne zaznie v prvých minútach nového roka 2025. Pre TASR to potvrdila ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

„Som zvedavá na reakcie, ale zatiaľ boli len a len pozitívne,“ uviedla. Zdôraznila, že nová verzia nie je žiadnou revolúciou, ktorá by negovala pôvodnú verziu hymny. Naopak, dodáva jej to, čo pôvodne odstrihnutej pasáži federálnej hymny doteraz chýbalo, napríklad krátku predohru hudobného motívu. V novej verzii je možnosť počuť aj typické slovenské prvky, napríklad fujaru.

„Nová verzia je slávnostnejšia, slnečnejšia, má viac eufórie,“ priblížila ministerka. Je presvedčená, že hymna v novom šate dostala to, čo si tento štátny symbol zaslúžil. „Je to okrášlenie toho krásneho, ktoré v sebe hymna má,“ zdôraznila.

Úpravu štátnej hymny pripravilo Ministerstvo kultúry SR v spolupráci so Slovenskou filharmóniou Nový aranžmán dostane po 32 rokoch, pričom pôvodný text ani nápev sa nemenia. Úlohy sa zhostil renomovaný slovenský skladateľ, dirigent a producent Oskar Rózsa, ktorý na tom spolupracoval so Slovenskou filharmóniou, Bratislavským chlapčenským zborom a detským zborom Slovenského rozhlasu. Nový aranžmán hymny bude viac symfonický, monumentálny a nápaditý.

Myšlienka oživiť a modernizovať hymnu vznikla v roku 2011, keď Oskar Rózsa prvýkrát predložil svoj návrh MK. Dnešné vedenie rezortu sa v spolupráci so Slovenskou filharmóniou rozhodlo tento projekt po rokoch skutočne zrealizovať.

Historické korene hymny Slovenskej republiky siahajú do obdobia štúrovskej generácie. V roku 1918 sa stala súčasťou česko-slovenskej hymny a po vzniku samostatnej SR sa od roku 1993 hrávajú prvé dve slohy v úprave skladateľa Martina Burlasa. Počas troch desaťročí sa podľa hovorkyne mnohí hudobníci a skladatelia snažili priniesť nové variácie slovenskej hymny. Až teraz sa však realizuje oficiálny projekt na jej úpravu.

Štátny symbol stojí nad všetkými politickými hrami, uviedol Rózsa v októbri. „Je to nápad, ktorý vznikol zhruba okolo roku 2011 v mojej hlave, keď som kontaktoval vtedajšie ministerstvo kultúry aj s rozpracovaným demom, kde som prezentoval moju hudobnú víziu,“ uviedol Rózsa.

Podľa slov hudobníka dozrel čas, že sa jeho vízia napĺňa. „Som veľmi spokojný s doposiaľ nahratým materiálom, máme úžasnú nahrávku v spolupráci so Slovenskou filharmóniou,“ prezradil Rózsa.

„Uvidíme, akým spôsobom sa dotkne sŕdc poslucháčov, respektíve celej spoločnosti. Mojou ambíciou bolo pozdvihnúť krásnu melódiu, zadefinovať ju v majestátnom aranžmáne, verím, že sa nám to podarilo,“ uzavrel.

Oskar Rózsa sa o úprave slovenskej hymny pod jeho taktovkou vyjadril aj v jednom z rozhovorov, kde prezdradil, čo tomu predchádzalo, ale komentoval aj o politizáciu tohto umeleckého počinu.

Hymna je jedným z našich štátnych symbolov a podľa zákona sú ňou prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska:

Text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska vznikol pred 180 rokmi

Keď Ľudovítovi Štúrovi zakázali prednášať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, rozhodla sa skupina jeho študentov na protest opustiť Bratislavu a odísť študovať do Levoče. Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov vznikla aj hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska. Dňa 5. marca 2024 uplynulo 180 rokov odvtedy, keď vznikli jej slová.

Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šesť strof. Jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.

Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na bratislavskom lýceu.

Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.

Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú – Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú – Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992, teda počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Už počas demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná formulácia „zastavme sa bratia“ spontánne zmenila na pôvodný text „zastavme ich bratia“. V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve slohy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.

Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / InfoVojna