Keď niekto predstiera záujem brániť kultúru, ale manažuje štátny prevrat

Vo štvrtok, 12. decembra 2024 sa uskutočnil Protestný pochod Za budúcnosť kultúry! Organizátorom bola Platforma Otvorená kultúra. Táto dlhodobo a systematicky kritizuje prakticky všetky kroky nového vedenia Ministerstva kultúry SR pričom sa fokusuje na ministerku Šimkovičovú a generálneho tajomníka služobného úradu MK SR Lukáša Machalu

a spochybňuje ich schopnosť a spôsobilosť riadiť procesy v rámci Ministerstva kultúry SR, jeho rezortných organizáciách ako aj kultúry v tom najširšom zmysle slova.

Prakticky takmer každé rozhodnutie manažérskeho typu sa automaticky stáva terčom kritiky zo strany predstaviteľov Platformy otvorená kultúra, politicky angažovaných umelcov, študentov umeleckých škôl a časti verejnosti sympatizujúcej so stranami súčasnej politickej opozície ako Progresívne Slovensko (PS), KDH a SaS.

Cele toto sa deje za výdatnej mediálnej podpory Denníka N profilujúceho sa ako Propagandaabteilung PS, ktorý ich aktivitám poskytuje mediálne krytie.

Už zo samotného názvu platformy „Otvorená kultúra“ je cítiť rukopis a ideologickú naviazanosť na štruktúry notoricky známej (ne)politickej mimovládky sorošovského typu ako je Nadácia otvorenej spoločnosti.

Aktivity platformy vykazujú prakticky všetky znaky zrecyklovaného pokusu o majdan, farebnú revolúciu a štátny prevrat.

Nazvime to akokoľvek no prítomnosť prakticky takmer všetkých sprievodných znakov, realizovaných aktivít, zapojených osôb ako aj typu angažujúcich sa , zvolených miest konania protestných zhromaždení, historicky ikonických dátumov konania ako aj vytváranie zdania, že sa jedná akože o spontánnu reakciu kultúrnej obce a kultúrnej verejnosti čím má byť zatušovaný jednoznačne politický charakter celého tohto kampaňovito vedeného útoku proti všetkému, čo nevyhovuje ich liberálnemu a progesivistickému pohľadu na život, na svet a špecifickú (progresívnu) logiku jeho fungovania sú len ťažko prehliadnuteľné.

Učebnicový príklad pokusu o prevrat

Aktivity uvedenej platformy predstavujú učebnicový príklad aktivít smerujúcich k pokusu o štátny prevrat vytváraním špecifickej spoločenskej atmosféry, pomenovávaním a nálepkovaním osôb, systematickým zverejňovaním nepozitívnych a kritických informácií vo vzťahu k uvedeným osobám, a nimi vykonávaným úlohám. V tomto prípade bol negatívny fokus nasmerovaný na ministerku Šimkovičovú, generálneho tajomníka Machalu a nimi dosadených vedúcich pracovníkov rezortných organizácií.

Obr. Facebook/Otvorená kultúra

Voľba ikonického dátumu začiatku protestných akcií 17. november ako aj Námestie SNP v Bratislave asi tiež nebudú úplne náhodné. Určitú podobnosť s prevratom v 11/89 má aj zapojenie študentov a akože širokej verejnosti plus hercov. Nech sa na to pozrieme z ktorejkoľvek strany novembrový prevrat z roku 1989 ako cez kopirák.

Ak za tým niekto tuší recyklovaný pokus o štátny prevrat a oživovanie duchov kuciakiády dané aj prítomnosťou mamy priateľky zavraždeného novinára pani Kušnírovej, možno tiež nebude ďaleko od pravdy.

Ďalšou zaujímavou črtou týchto aktivít je, že kvalitu vykonávania manažérskych rozhodnutí spochybňujú ľudia o ktorých spôsobilosti kompetentne to posudzovať existujú oprávnené pochybnosti.

Nekompetentní kritici

Herci možno vedia dôveryhodne zahrať akúkoľvek hereckú rolu a stvárniť akúkoľvek postavu ale o ich schopnosti riadiť organizácie si ľudia, ktorí tomu rozumejú žiadne ilúzie asi robiť nebudú.

Študenti sú možno schopní nasadiť kreatívne out of the box myslenie, ale objektívne vzaté ešte nikdy nič v živote neriadili. Majú iba nutkavú potrebu niekam patriť, niekam sa zaradiť a robiť niečo čomu veria a z nejakého dôvodu im to dáva zmysel.

Schopnosť zasunúť si do análu análny kolík ako sme toho boli svedkami na festivale Grape ešte nezakladá dôvod domnievať sa, že uvedení ľudia majú riadiace schopnosti. O kultúrnosti akože kultúrnej verejnosti, ktorá počas protestov neprejavila schopnosť správať sa kultúrne ani nehovoriac.

Nech už akokoľvek vláda by mala spozornieť, a koncipovať stratégiu ďalšieho postupu ako aj vypracovať rôzne vývojové scenáre nakoľko má dočinenia s protivníkom, ktorý nie je síce veľmi inteligentný, ale má v pozadí sofistikované štruktúry, mohutné ekonomické zázemie, podporu európskeho establishmentu, mediálne krytie liberálnych a progresivistických médií, vie sa oprieť o sieť politických mimovládnych organizácií a bojuje vytrvalo a s fanatickou odhodlanosťou.

Vláda by mala pripraviť stratégiu, ktorá jeho ideologického protivníka vmanévruje do pozície, ktorá neutralizuje jeho taktickú výhodu a početnú prevahu

Matej Kasanický

/ skspravy.sk /