Najdôležitejšie udalosti týždňa

Prezidentka Čaputová sa obrátila na Ústavný súd

Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej obrátiť sa na Ústavný súd ohľadom posúdenia ústavnosti vypísania referenda o skrátení volebného obdobia, vyvolalo v nahnevanej časti slovenskej verejnosti oprávnené pochybnosti o jej nadstraníckosti a nezávislosti na súčasnej vládnej moci.

Ako bývalá prezidentská kandidátka terajšej koalície sa zrejme snaží oddialiť ľudové hlasovanie, ktoré do určitej miery nadstaví zrkadlo našim najvyšším politickým predstaviteľom. Jedným z argumentov za vypísanie referenda je skutočnosť, že podobné hlasovanie sa uskutočnilo už v rokoch 2000 a 2004. A čo je dôležité, nikto v tom čase nespochybňoval jeho ústavnosť. Naopak, dnes sa objavujú názory, že poslanecký mandát ako základné ľudské právo nemôže byť súčasťou referendovej otázky. Podľa opozície však moc poslancov pochádza z ľudu, ktorý prostredníctvom svojej vôle, môže kedykoľvek zvrátiť svoje predchádzajúce rozhodnutie. Sporná je aj jeho priama účinnosť na legislatívny proces. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková napríklad považuje toto referendum za protiprávne, ktoré je v rozpore s princípmi právneho štátu.

Ústava SR však hovorí jasne, že v prípade, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda, návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon. To však nie je všetko. V základnom zákone štátu sa ďalej píše, že jeho výsledok môže Národná rada SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Kroky Zuzany Čaputovej v tomto smere tak môžeme chápať ako účelové. Za pravdu nám dáva aj nedávne vyhlásenie podpredsedníčky vlády a ministerky investícií Veroniky Remišovej, ktorá sa  krátko pred oficiálnym vystúpením prezidentky „preriekla“, že sa hlava štátu plánuje v tejto veci obrátiť na Ústavný súd. V prípade, ak by ústavní sudcovia svojim rozhodnutím znemožnili uskutočnenie referenda, sa petičný výbor podľa slov predsedu Smeru-SD Róberta Fica obráti na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. 

Rozdelí sa OĽaNO?

Najsilnejšia vládna strana OĽaNO má ďalší problém. Na oko jednotný politický subjekt sa po určitom čase môže rozdeliť na dva znepriatelené tábory. Bývalý predseda vlády a súčasný minister financií Igor Matovič už nemá plne kontrolou všetkých svojich poslancov. Okrem Martina Čepčeka a Jána Krošláka sa vo vnútri poslaneckého klubu pomaly objavujú aj ďalšie mená, ktoré mu môžu po určitom čase vypovedať svoju „poslušnosť“.  Svedčí o tom aj nedávne hlasovanie o odvolávaní ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej, keď polovica poslancov nebola prítomná na hlasovaní, čím dala jasne najavo, že je na strane Igora Matoviča. Druhá skupina sa postavila za ministerku spravodlivosti, ktorej verejne deklaroval svoju podporu predseda vlády Eduard Heger. V najbližšom období tak môžeme očakávať, že poslanci okolo Eduarda Hegera sa budú čoraz viac dištancovať od krokov Igora Matoviča a jeho družiny. 

Ostane Remišová v Za ľudí sama?

Najmenšia koaličná strana Za ľudí sa ďalej rozpadá. Pred pár dňami opustila jej rady aj bývalá poslankyňa NR SR Andrea Letanovská. Za jej rozhodnutím stáli osobné animozity s predsedníčkou Veronikou Remišovou a spôsob vedenia strany, ktorá sa dlhodobo nachádza pod hranicou  zvoliteľnosti. V hre je odchod aj ďalších poslancov. Okrem Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej, môže jej rady v najbližšom čase nadobro opustiť aj Vladimír Ledecký, Marek Hattas a ďalší. Dnes už je tak viac ako isté, že strana exprezidenta Kisku bude čo nevidieť nadobro minulosťou. 

Autor: Matej Mindár

dav dva