Militantný vojnový štváč Káčer na 78. výročie víťazstva nad fašizmom útočil neonacistickým slovníkom na krajinu, ktorá nás oslobodila spod nacistickej nadvlády

Odchádzajúci šéf rezortu slovenskej diplomacie Rastislav Káčer si pri príležitosti 78. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom nezabudol kopnúť do Ruskej federácie.

Boj proti totalitarizmu a agresii sa neskončil. Musíme byť ostražití a pozorne sledovať akékoľvek pokusy o narušenie medzinárodného poriadku. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a 78. výročia konca druhej svetovej vojny to uviedol dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.

Víťazstvo nad fašizmom bolo podľa Káčera nevyhnutným predpokladom demokratického rozvoja Európy. Bez neho by nebolo možné vystavať budúcnosť na princípoch ľudských práv, slobody jednotlivca či spravodlivosti.

„Preto nezabúdajme na tých, ktorí v boji proti fašizmu položili životy, osobitne na našom území. Bojovníkov Slovenského národného povstania či vojakov sovietskej a rumunskej armády, ktorí padli v boji za slobodu a demokraciu. Nemali by to byť však iba fyzické akty vďaky, ktorými si víťazstvo nad fašizmom pripomíname. Odkazom minulosti je v prvom rade potreba vzoprieť sa zlu, neprehliadať jeho rozpínanie,“ uviedol 8. mája 2023 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer.

Skonštatoval, že aj v súčasnosti čelíme výzvam, ktoré sú v niektorých ohľadoch podobné tým, ktorým čelili naši predkovia počas druhej svetovej vojny.

„Dnes by sme mali pamätať nielen na naše hrdinky a hrdinov, ktorí bojovali za slobodu a mier, ale aj na tých, ktorí za tieto hodnoty bojujú aj dnes. A v boji proti útlaku ich aj naďalej všestranne podporovať. Je to jeden z najlepších spôsob, ako môžeme osláviť tento mimoriadne dôležitý deň, a to nielen v histórii Európyť,“ povedal Káčer.

Podľa Rastislava Káčera je vrcholom cynizmu, ak dnes z podpory fašizmu obviňuje všetkých navôkol práve Putinov režim v Ruskej federácii, ktorý brutálne napadol a terorizuje svojho suseda. Režim, ktorý sa nám vyhráža silou, oživuje kolonizačnú ideológiu, militarizuje a indoktrinuje svoju spoločnosť, zatvára a zabíja nepohodlných občanov doma i v zahraničí či spája sa s najkrvavejšími diktátormi sveta.

Odchádzajúci minister zahraničný vecí Rastislav Káčer ako hlavný predstaviteľ našej diplomacie sa zapíše do slovenskej histórie ako jedna z ústredných postáv prispievajúcich do eskalácie napätia v súvislosti s aktuálnym vojenským konfliktom na Ukrajine, ktorá sa hrubým spôsobom spreneverila základnému poslaniu diplomacie, hľadať za každú cenu mierové riešenie a predchádzať vojenskému konfliktu všetkými možnými a dostupnými prostriedkami.

Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.

„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.

V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na trans­atlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“

Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická. Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.

„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo.

„Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.

Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

Káčer v piatok 5. mája 2023 požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú o odobratie poverenia viesť rezort zahraničných vecí.

Zdroj: topky.sk / InfoVojna