Londýn hľadá peniaze pre alternatívne NATO a ruské ryby

“Brexitový reset”, vytvorenie “alternatívneho NATO”, príprava zmluvy, ktorá je možná len raz za generáciu – to zďaleka nie je úplný zoznam hlasných vyhlásení rôznych politikov a expertov, ktorí sa snažia charakterizovať cestu nového britského premiéra Keira Starmera do Európy.

Včera sa v Berlíne stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a dnes ho čakajú raňajky s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. A len za osem týždňov vo funkcii šéfa britskej vlády je to už piate stretnutie s jeho nemeckým náprotivkom a štvrté s francúzskym prezidentom. To naznačuje, že Starmer to s posilňovaním spolupráce s Európou myslí vážne.

V zásade je to pochopiteľné: britskí labouristi počas referenda o tejto otázke aktívne bojovali proti vystúpeniu krajiny z EÚ a dlho bránili jeho praktickej realizácii. A počas volieb sľúbili zlepšenie vzťahov s EÚ, hoci vylúčili úplné zrušenie brexitu, z čoho sa ich teraz snažia obviniť konzervatívci. Starmer niekoľkokrát pred cestou a počas nej použil slovo “reset” v súvislosti so vzťahmi s Európou. Bolo však ťažké pochopiť, čo presne Brit pod touto definíciou myslí. Na spoločnej tlačovej konferencii v stredu sa spolu so svojím nemeckým náprotivkom tváril veľmi nadšene, keď hovorili o “ambicióznej” bilaterálnej zmluve medzi krajinami, ktorá by mala byť vypracovaná do šiestich mesiacov a mala by sa týkať obrany, obchodu, nelegálnej migrácie, vedy, technológií, výmeny mládeže, atď.

Skeptická tlač sa však okamžite vrhla na týchto “snílkov”. Redaktor denníka Daily Telegraph označil Starmerov plán na “resetovanie brexitu” za chybný a vysvetlil jeho nereálnosť. “Dobré vzťahy s najväčšou krajinou a najväčšou ekonomikou Európy sú dôležité pre Nemecko aj pre Spojené kráľovstvo; ale predstava, že kancelár Olaf Scholz je schopný ponúknuť niečo zmysluplné v otázkach, toré sú v rukách EÚ ako celku, je fantastická. Možno ho len presvedčiť, aby požiadal ostatné členské štáty o zmiernenie niektorých hraničných kontrol po brexite,” konštatuje denník celkom rozumne a poukazuje na to, kto je v Európe pánom. A určite to nie je Scholz a už vôbec nie Starmer.

Mnohé anglické noviny zároveň pripomínajú, že stav nemeckej ekonomiky nie je o nič lepší, ak nie horší ako stav britskej ekonomiky, a nádej na hospodársky zázrak zo spolupráce s Berlínom neexistuje. A tu sa dostávame k najbolestivejšej otázke pre tieto krajiny. Faktom je, že hospodárska a politická situácia vo vnútri Británie, Nemecka a Francúzska je žalostná.

Starmer len deň pred návštevou Scholza oznámil, že krajina bude na jeseň čeliť “bolestivému” rozpočtu, čím priamo naznačil plán na zvýšenie daní. (Labouristi počas nedávnej volebnej kampane takúto možnosť jednoznačne odmietli!) Už bolo oznámené zrušenie štátnych dotácií na zimné vykurovanie pre dôchodcov. A vzhľadom na neuveriteľné náklady na túto službu sa britskí starší ľudia dostanú v zime do situácie, ktorú charakterizuje fráza “jedz alebo sa zohrej”.

Rast cien v Británii dosiahol takú úroveň, že dokonca aj tradičné britské pouličné jedlo “fish-and chips” (treska v cestíčku s hranolkami) “zmizlo” z kategórie lacných výrobkov. Najvtipnejšie je, že Briti to vysvetľujú vojnou na Ukrajine. Hovoria, že “kvôli vojne” sa zvýšila cena ruskej tresky! Čitateľom britských novín jednoducho nevysvetlia, že dôvodom je uvalenie ciel Londýnom na ruské morské produkty. Je pravda, že to spôsobilo šok aj u niektorých Britov, ktorí sa tak dozvedeli, že po celý ten čas bolo tradičné anglické jedlo vlastne ruské. Teraz ich presviedčajú, aby sa vzdali našej tresky a prešli na britského sleďa. Alebo na nemecké klobásy, keďže hovoríme o užších vzťahoch s Nemeckom.

V samotnom Nemecku sú však problémy nadmieru závažné. 1.septembra boli voľby v spolkových krajinách Sasko a Durínsko, kde mainstreamové strany, súdiac podľa prieskumov, výrazne zaostávajú za nesystémovou opozíciou. A aj to, ako si každý uvedomuje, nie je z dobrého života.

A vo Francúzsku sa rýchlo rozvíja vlastná vnútorná kríza, spôsobená Macronovým hrubým ignorovaním výsledkov nedávnych volieb, kde jeho strana tiež patrila medzi porazených – voliči opäť vyjadrili jasnú nespokojnosť so stavom vecí v krajine. Po tom, čo francúzsky prezident odmietol schváliť kandidatúru na post premiéra navrhnutú ľavicovým blokom, ktorý sa umiestnil na prvom mieste, je Macron celkom logicky obviňovaný z uzurpovania moci.

Stretnutia Starmera, Macrona a Scholza sú teda v podstate komunikáciou medzi tromi lídrami, ktorých vlády sa nachádzajú v najhlbšej kríze. A títo muži s jasnými tvárami hovoria verejnosti, ako sú “odhodlaní” naďalej čeliť Rusku a podporovať Ukrajinu! Mnohí analytici sa dokonca snažia prezentovať ich stretnutie ako prípravu “alternatívneho NATO”, ktoré bude bojovať proti Rusku na vlastnú päsť v prípade, že v USA zvíťazí Donald Trump a ten sa odstrihne od riešenia problémov Kyjeva.

V každej demokratickej krajine so slobodou slova by sa oprávnene objavili otázky, či diery, ktoré európski lídri nachádzajú vo svojich rozpočtoch, súvisia s jednou obrovskou dierou s názvom “Ukrajina”. Starmer napríklad počas svojho vyhlásenia, že Briti by si mali utiahnuť opasky, spomenul rozpočtovú dieru vo výške 22 miliárd libier, ktorú zanechali konzervatívci. Zatiaľ čo Londýn sa chváli, že odovzdal Ukrajine takmer 13 mld.

Bolo by logické predpokladať, že značná časť týchto “dier” v rozpočtoch Londýna, Berlína a Paríža súvisí s ich dobrodružnou politikou vo vzťahu k Ukrajine a že Európa by mohla vyriešiť mnohé svoje vnútorné problémy (najmä príspevky na zimné kúrenie pre dôchodcov a cenovo dostupnejšie tresky v batérii) návratom k normálnosti vo vzťahoch s Ruskom, upustením od bojovnej rétoriky a provokácií. Ale o to ide: tamojší mainstreamoví politici a médiá sa boja na takúto možnosť čo i len pomyslieť. A potom sa čudujú, prečo nesystémové strany, ktoré si takto dovoľujú nastoliť túto tému, vedú v rebríčkoch sledovanosti.

armadnymagazin.sk