Komentár: Lipšic tento rok prehral dvakrát

Pozornosť verejnosti, aj tej politickej, sa v prípade politického matadora Daniela Lipšica sústredila najmä na stratu pozície šéfa špeciálnej prokuratúry, po zrušení tohto inštitútu.

Lenže život a práca, lesk a bieda Daniela Lipšica ako politika aj právnika s dlhoročným nemalým vplyvom, sa viac týka tej druhej veci, o ktorej sa toľko diskutovalo: zmien v Trestnom zákonníku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Bude tu Amerika!

Pretože to bol práve on, kto ako vtedajší minister spravodlivosti v roku 2005 presadil drastické tresty naprieč trestnými kategóriami. Plus také nóvum, ako zásadu trikrát a dosť, kde sa nepokryte inšpiroval Kaliforniou a ďalšími populistickými prípadmi z USA.

Výsledkom boli mimoriadne drakonické tresty. Vrátane nesmierneho množstva prípadov, keď niekto skončil v dlhoročnom väzení za opakované krádeže potravín.

Odborníci dlho poukazovali na to, že sme sa tak úplne vymkli z hlavného prúdu európskej právnej praxe. Veľké médiá medzitým upozorňovali len na jednu stránku veci: a to na vysoké tresty za drogové delikty, nad ktorými sa pravidelne spúšťalo mediálne kvílenie. No nikto ani nespomenul človeka, ktorý za ne bol zodpovedný (keďže Lipšic bol inak v tejto časti spoločnosti miláčikom) ani fakt, že tie tresty boli drasticky, neľudsky vysoké aj inde.

Do ulíc samopaly!

Už minulá vláda pripravila pod ministrom Karasom konečne korekcie. A táto vláda ich aj uviedla do praxe. Mimochodom, treba zatlieskať Denníku N, že po sérii tendenčných článkov nabrali odvahu a celkom korektne a odvážne uverejnili rozhovor aj s niekým z opačnej strany. So sudcom Ústavného súdu, ktorý problém s príliš vysokými trestami trpezlivo vysvetlil.

Roky sme však žili s trestným zákonníkom Daniela Lipšica, ktorý sa politici doteraz báli korigovať zrejme aj v domnienke, že budú vyzerať príliš „mäkkí“ voči zločinu. Lipšic tak domáce prostredie ovplyvnil na naozaj dlhé obdobie.

Iné výčiny tohto kovboja mali, chvalabohu, kratšie trvanie. Možno si ešte niekto spomenie, ako, už ako minister vnútra, po krvavej streľbe v Devínskej Novej Vsi nechal bežným policajtom vydať samopaly vz. 58. Hoci odborníci upozorňovali, že pri možnom zásahu môžu na tento typ zbrane netrénovaní policajti narobiť aj viac škody ako úžitku.

Koniec. Už s ním nikdy nepríde zákon

Skončilo to tragikomicky, kým pištoľ sa dá ľahko uložiť do púzdra, so samopalmi je to zložité, policajti si ich zvykli aj zabudnúť, na pumpe, na streche auta. Po pár týždňoch tvrďas Lipšic nechal príkaz zrušiť.

Rozsiahla zmena trestného zákonníka je aj akýmsi hrobčekom rôznorodých pokusov tohto tak trochu politického dobrodruha, človeka, ktorý sa neustále nechal inšpirovať Amerikou, a chcel vyzerať ako jeden zo Siedmich statočných. 

Ten film bol pekný, ale realita nie je film. A pre Slovensko je len dobré, že Lipšic sa pobral na politický a spoločenský odpočinok. Zrejme, chvalabohu, už navždy.

/ ereport.sk /