Keď na centrále SIS konšpiruje vedenie štátu, mažoretka Tódová roztlieskava mexickú vlnu

Na Slovensku sme si akosi zvykli, že nič nie je utajené. A čo utajené je, stane sa čoskoro verejným. Okrem iného aj preto, lebo väčšina slovenských politikov a mnoho funkcionárov nemá zodpovednosť za štát. Poruke majú vždy nejakú bábku z radov novinárov, čo ochotne prepožičia svoje meno a pero pochybným záujmom. Ako napríklad istá pseudo-ikona, čo vo svojom byte hostila Šeligu s Farskou.

Keď sa Boris Kollár stretol s Marošom Žilinkom na pôde generálnej prokuratúry, novinárka Monika Tódová požiadala o vyjadrenie Gibu. Podľa formulácií takzvanej novinárskej ikony sa vyjadril:

„Predseda parlamentu je druhý najvyšší ústavný činiteľ a je v poriadku, ak sa stretne s inými ústavnými činiteľmi. Stretnutie by však podľa neho malo mať vždy nejaký dôvod a bolo by vhodné o ňom informovať. ‚Stretávajú sa ako vysokí predstavitelia štátu, nie je to súkromná záležitosť. Aj preto, aby sa predišlo zbytočným dohadom, bolo by vhodné informovať v primeranom rozsahu o obsahu aj o dôvodoch stretnutia,‛ povedal Giba. Aj Gibovi by sa z protokolárneho hľadiska javilo vhodnejšie, ak by Žilinka prišiel k predsedovi národnej rady, keďže Boris Kollár je druhý najvyšší ústavný činiteľ, nie opačne. ‚Zvykom býva, že protokolárne nižšie postavený činiteľ prichádza za vyššie postaveným, buď na jeho pozvanie, alebo na základe vlastnej žiadosti o prijatie,‛ povedal Giba.“

Toľko citácia z článku novinárskej ikony.

Po zverejnení uvedených informácií o stretnutí Kollára a Žilinku, sa hneď na druhý deň pani prezidentka ako najvyšší ústavný činiteľ zúčastnila rokovania na pôde ministerstva zahraničných vecí. Pozvanie prišlo od ministra rezortu a zúčastnili sa ho aj predseda parlamentu ako druhý a predseda vlády ako tretí najvyšší ústavní činitelia. Oni prišli k ministrovi zahraničia. Komentár z pera aktivistickej novinárky návštevy troch vrcholových činiteľov u ministra zahraničných vecí som nenašla. Je možné, že seansa unikla pozornosti inak bdelej a na stráži vždy číhajúcej novinárke alebo mne unikol jej komentár tohto „flagrantného“ (ako to mnohí nazývali) porušeniu protokolu zo strany pani prezidentky. Predseda NR SR u generálneho prokurátora „nie je zvykom“, hlava štátu u ministra je asi „OK“ alebo dokonca „nový trend“.

„Nový trend“ tento týždeň ústavní činitelia takpovediac zušľachtili do dokonalosti. Stretli sa na pôde SIS, v miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať. Zlé jazyky hovoria, že Igor Matovič nebol pozvaný, lebo by si to nahral na mobilný telefón. Tiež je zaujímavé, že toto stretnutie samozvaná novinárska ikona pani Tódová komentuje ako správne, potrebné a dokonca ako nutné. 

Na tomto prístupe ma zaráža jedna vec: Novinárke, ktorá nemala problém zverejniť meno utajeného svedka, požadovať absolútnu spoluprácu od každého pri honbe na zamestnancov štátu v rámci umelo vytvorenej kauzy únosu Vietnamca a všetkých ostatných a diktovať predstaviteľom štátu absolútnu transparentnosť, obhajuje utajený režim stretnutia najvyšších ústavných činiteľov na pochybnej schôdzke, s pochybným obsahom a ešte pochybnejším účelom.

No, ja by som možno privítala investigatívny článok o tom, kde v čase viac než neštandardného stretnutia slovenskej politickej špičky bola veľvyslankyňa istej členskej krajiny NATO…

Namiesto toho mažoretka Tódová roztlieskava oslavnú mexickú vlnu.

P. S.: Investigatívni novinári zlyhali úplne! My sme sa nedozvedeli, aké mala prezidentka šaty a či rúško ladilo

Autor: Mgr. Judita Laššáková