Hrnko vs. Poliačik: Neexistuje žiadne ospravedlnenie na používanie banderovských symbolov na Ukrajine

O tom ako historik a expolitik Anton Hrnko v tlači zachytil vyjadrenia bývalého poslanca Poliačika píše na sociálnej sieti.

Poliačik tvrdí, že “rovnako, ako na Slovensku, aj v Ukrajine je potrebné symboliku chápať v kontexte. Červeno-čierne vlajky v Kyjeve predáva každá druhá babička v podchode a nerobí to kvôli podpore nacizmu, ale kvôli tomu, že v povedomí miestnych ľudí je Bandera braný skôr ako človek bojujúci za nezávislosť Ukrajiny a je miestnym hrdinom.

Pozastavovať sa nad tým je rovnaké ako sa pozastavovať nad kultom Jánošíka v slovenskej kultúre. A ja netvrdím, že banderovci a batalion Galícia nenapáchal škody, to nie. Poznám historickú pravdu a som presvedčený o tom, že aj ukrajinský národ sa s ňou ešte bude musieť vysporiadať.”

Nuž toto vysvetlenie Martina Poliačika je opovážlivosť na x-nentú, keď to dáme do súvislosti s vrieskaním davu jemu podobných na čele s Richardom Sulíkom v súvislosti so sochou kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade, argumentuje A.hrnko.

Majster Kulich sa pri stvárňovaní sochy Svätopluka inšpiroval maľbou českého grafika Jaroslava Vodrášku, ktorý dal na štít veľkomoravského kráľa dvojkríž s rovnakými ramenami.

Veľmi vzdialene Kulichovo stvárnenie tohto pôvodne lotrinskými veľmožmi používaného kríža pripomínalo emblémy Hlinkovej gardy. Pamätá si náš ľud poplatný, aké vresky sa vzniesli proti tomuto štítu a dodnes je zablendovaný.

Pritom tento kríž nebol ako nacistická svastika v európskom kontexte zabudnutý symbol. Bol to symbol Slovenska, resp. variant, ktorý sa používal a dodnes používa (napr. v erbe Skalice) a HG si ho privlastnila ako slovenský, nie ako fašistický.

Nie, neexistuje žiadne ospravedlnenie na používanie banderovských symbolov na Ukrajine. Aj tí najzločinnejší gardisti z PO HG boli úplní anjeličkovia oproti banderovcom na Ukrajine v časoch druhej svetovej vojny.

A keby ste sa ich jednotlivo pýtali, za čo bojujú, určite by vám všetci povedali, že za slobodu a nezávislosť slovenského národa. A keby ste im dali doplňujúcu otázku, prečo na strane nacistického Nemecka, určite by vám odpovedali podobne ako vlády dnešných baltských štátov o ich divíziách SS, že preto, lebo len na strane nacistického Nemecka mohli bojovať za samostatnosť. Ostatné národy predsa uznávali benešovské „Československo“.

Vie si niekto predstaviť takúto argumentáciu na slovenskej strane? NAKA by si nohy zlámala, ako by utekala zatknúť nositeľa takejto našou prezidentkou, vládou a „progresívnou“ časťou našej spoločnosti používanej obhajobe banderovských propagandistov použitej na obhajobu „slovenskej“ veci.

Jednoducho neexistuje stredná poloha. Buď mali pravdu Bandera, Šukevič a generáli UPA a divízie Halič a teda aj V. Tuka, Š. Mach a radikálni gardisti z PO HG, alebo mali pravdu tí, čo sa proti ním postavili. Myslím si, že neexistuje v tomto prípade niečo medzi tým. Neviem si predstaviť babičku na ulici v Bratislave, ktorá by predávala vlajočky HG. Ale podľa Poliačika by to malo byť asi samozrejmé.

Bývalý poslanec M. Poliačik sa svojou obhajobou celkom jasne vymedzil, kam patrí. Ak by na Slovensku patrilo jedno právo pre všetkých, už by tam aj musel byť.

Anton Hrnko