Hlavný problém demokracie ako vôle väčšiny ľudu: Persóny bez mandátu

Vplyvné persóny bez mandátu, ktoré tvoria alebo významne ovplyvňujú politiku umožňuje iba globalistický systém tzv. liberálnej demokracie s vnúteným mocenským konštruktom tzv. občianskej spoločnosti, čiže siete politických, ideologických a globálnych mimovládnych organizácií, think tankov a nadácií miliardárov a korporácií za kolaborujúcej súčinnosti medzinárodného práva, ktoré rozhoduje podľa ideologických a nie vecne právnych argumentov.

“Aktivisti”

„Občianska spoločnosť“ je v skutočnosti len samozvanou kaviarenskou elitou s hlavným cieľom prenosu záujmového tlaku na politiku s vnucovaním ideologických konštruktov na rozvrat identity rodu, rodiny a národného štátu, a to všetko bez mandátu od voličov pod kepienkom akože „občianskeho aktivizmu“, ktorý najlepšie zorganizoval a aj nasmeroval na konkrétnu agendu George Soros, a nielen na Slovensku, ale po celom svete.

Persóny bez mandátu, čiže angažovaní aktivisti z tretieho sektora plnia aj taktické ciele – nastoľovať či vnucovať témy do verejného diskurzu a potom do politiky tak, aby oficiálna moc plnila nie vôľu väčšiny ľudu, ale ich ideologické, geopolitické a politické konštrukty.

Ideologický tretí sektor

V podstate ideologický tretí sektor pôsobí ako nevolený parazit, ktorý sa prisal na legitímnu, väčšinou spoločnosti legitimizovanú moc, ktorú nátlakovým systémom najmä cez ľudskoprávnu agendu núti ísť často proti vôli národa, pretože liberálna demokracia je vo svojej podstate neototalitná autoritárska diktatúra menšiny i menšinového postoja nad väčšinou spoločnosti a namierená na oslabenie až deštrukciu národného štátu.

Tento nedemokratický paralelný režim voľbou nepotvrdenej moci sa opiera o fetiš právneho štátu, kde vládnu právnické paragrafy najmä medzinárodného práva a „záväzkov“ nad vôľou národa ako jediného suverénneho hegemóna v spoločnosti.

Samozvanú sektu tzv. občianskej, angažovanej spoločnosti, čiže persóny aktivistov bez mandátu a legitimity väčšiny ľudu finančne držia a udržiavajú pri chode predovšetkým nadácie a fondy miliardárov a globálnych korporácií, pretože z aktivity oslabovania národného štátu a presadzovania globálnej agendy sledujú nadnárodné korporácie svoj prirodzený záujem.

Preto ak chce prežiť národný štát a národná vláda v ňom so službou národu a nie globálnym korporáciám a cudzím záujmov,  musí takáto vlastenecká garnitúra postaviť mimo zákon pôsobenie ideologických naratívov a dogiem na oficiálnu politiku štátu odstrihnúť ideológie zo škôl a aktivistov a ich organizácie ideologicko-politického tretieho sektora označiť za zahraničných agentov so všetkými dôsledkami.

Kultúrna a ideologická vojna

Úplnou samozrejmosťou je odstaviť takéto persóny od podpory z verejných zdrojov, aj verejnej a štátnej služby so zavedením regulačných a transparentných mechanizmov do financovania tretieho sektora zahraničnými, ale na Slovensku pôsobiacimi korporáciami a nadáciami.

Ide o celý súbor sofistikovaných opatrení na ochranu ústavnosti a bezpečnosti pluralitnej parlamentnej demokracie, čiže na ochranu vôle väčšiny ľudu pred angažovanou agilnou menšinou z tretieho sektora bez legitimity volieb a väčšinovej vôle.

Front obrany proti tejto kultúrno-ideologickej vojne, ktorá už dávno okupuje a atakuje verejný priestor bude treba preniesť aj na pôdu medzinárodných organizácií, prioritne do európskych štruktúr, ktoré pôsobia ako liaheň ideologických dogiem, ale aj páky tlaku na dusenie národných vlád a národných štátov.

Slovensko má na tento zápas o podstatu dobra, práva a spravodlivosti ideálnu východiskovú pozíciu s oporou v Prvom článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa nesmie riadiť nijakou ideológiou. To by mohli hádam pochopiť všetky aktéri tejto mocenskej hry.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je vlastenec, novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). V parlamente, aj Inštitúte národnej politiky Ľ. Štúra, ktorý založil, sa aktívne venoval národným témam, menšinovej problematike, postaveniu štátneho jazyka a pôsobeniu ideológií.

skspravy.sk