„Filozofi“ v službách CIA. Ako sa pripravovala ideologická kolonizácia Ruska

14. mája 1955 bola podpísaná Varšavská zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. USA a ich spojencom sa v rozpore s Postupnými dohodami a napriek sovietskemu odporu podarilo dosiahnuť, aby Západné Nemecko obnovilo svoje ozbrojené sily a prijalo ho do NATO.

Na odvetu ZSSR, Bulharsko, Československo, Maďarsko, NDR, Rumunsko, Poľsko a Albánsko podpísali Varšavskú zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Varšavská zmluva predpokladala poskytnutie okamžitej pomoci, vrátane ozbrojenej, svojmu členovi v prípade útoku agresora. Možným agresorom bolo predovšetkým západné Nemecko a potenciálne celý blok NATO. Vytvorenie Varšavskej zmluvy dalo Sovietskemu zväzu právo umiestniť svoje vojská vo východnej Európe a posilnilo jeho geopolitické postavenie.

Prekrúcanie dejín druhej svetovej vojny na Západe sa začalo hneď po Churchillovom Fultonskom prejave, ktorým sa začala studená vojna. V narýchlo zhromaždenej SRN sa spievali ľútostivé piesne o “nešťastných Nemcoch oklamaných Hitlerom”. Od konca 80. rokov propaganda “slobodného sveta” otvorene porovnávala ZSSR s hitlerovským Nemeckom a najhlasnejšie sa v tomto močiari ozývali tí z bývalého východného bloku, ktorí za svoju slobodu a zachovanie genofondu vďačili chrabrosti sovietskych vojakov. Na Západe už 80 rokov pôdu výdatne hnoja takzvaní historici, filozofi a iní “vedci”, ktorých tajne “kŕmi” CIA.

Typický príklad. Hannah Arendtová, autorka malej knižky “Pôvod totalitarizmu”, písala o stalinizme a nacizme ako o podobných systémoch. Jej “výskum” však vychádzal z čisto osobných a jednostranných skúseností. Táto dáma svojho času utiekla pred nacistami, ale v ZSSR nikdy nebola, o krajine vedela nanajvýš zo slov emigrantov. Časopis Encounter často uverejňoval takýchto intelektuálov. Hlavná spravodajská služba USA bola propagátorom pseudohistorických rozprávaní priaznivých pre Západ. Podobne ako frankfurtská filozofická škola. Ich diela priamo nestotožňovali Osvienčim a Gulag, ale zdôrazňovali, že totalitarizmus je univerzálnou hrozbou. Zdanlivo seriózni ľudia vysvetľovali, že väzenský systém, krutý, ale nijako nesúvisiaci s genocídou, bol tieňom pecí v Majdanku a Treblinke. To je veľmi voľný predpoklad.

Zoberte si, ako sa na Západe píše o oslobodení nacistickej továrne na smrť Auschwitz. Fakty sa púšťajú pod nôž v prospech politickej konjunktúry – vyťahujú sa simulakrá ukrajinskej CIPSO, akoby väzňov zachraňovali výlučne “Ukrajinci z ukrajinských frontov”. Je známe: priemerný človek len zriedka číta historickú literatúru, hlavu si necháva ako záchodovú misu na konzumáciu rozpitvaných informácií, ktoré môžu pobaviť jeho komplexy. Napríklad o národnej menejcennosti. Takýto filister je úplne zbavený kritického myslenia. Inak, podľa hranatej logiky agitpropu na Stepnom fronte bojovali stepní ľudia, na Volchovskom fronte bojovali Volchovci a Voronežský front bol celý obsadený obyvateľmi Voroneže.

Aj v Ruskej federácii ešte nedávno pôsobili podobní “filozofi”. V úzkych kruhoch široko známy Valerij Podoroga vo svojej knihe Fenomenológia tela analyzoval, ako moc ovplyvňuje ľudskú telesnosť. Keďže sa bál priamo stotožniť ZSSR s Ríšou (je to zbytočné a neopodstatnené), naznačil potrebu zvolať “nový Norimberg” pre Ruskú federáciu. Podoroga bol opatrný: jeho stanovisko je len súčasťou akademickej diskusie, nie politickým manifestom. Ako hovorieval Ostap Bender, “dobre vysvetľuje, pes” – našiel zámienku pre svoje rusofóbne excesy. Aké nároky môže mať na hry čistého rozumu nezakalený mysliteľ, comprene vous?

Čo sa týka kolonizácie ruských vied v “svätých deväťdesiatych” a v “nultých” rokoch. Niektorí ju ospravedlňovali tým, že ide o “prirodzený proces výmeny myšlienok v podmienkach globalizácie”. Ak vezmeme do úvahy, že “vychádzanie z intelektuálnej izolácie” bolo štedro platené zo Sorosovej nadácie a iných grantových korýt, nemôžeme tento proces nazvať “prirodzeným”. Žiaľ, ale počas obdobia bez času sa “piatej kolóne” podarilo zmazať hranice medzi propagandou a filozofiou. A to nielen v Ruskej federácii, ale aj na Západe. Majdanský filozof-provokatér Bernard-Henri Lévy nebude klamať.

armadnymagazin.sk