Fatálna chyba výpočtu byrokratov zelenej agendy v Bruseli: Emisie CO2 elektrických áut budú v roku 2030 dvakrát vyššie

Podľa odborníkov spočíva základný problém v tom, že do roku 2030 nebude všetka elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov, ale aj z uhlia a plynu. Navyše vzrastie po elektrine dopyt, čo zvýši emisie CO2.

Dnes sa zdá byť všetko jasné. Politici nakreslili automobilkám elektrickú budúcnosť a výrobcom neostávalo pod tlakom astronomických pokút nič iné, ako na túto hru pristať. Niektorí, ako napríklad Volkswagen, už všetko stavili na jednu kartu. A v banku je príliš veľa peňazí, aby mohli zaradiť spiatočku. O to šokujúcejšia je správa, za ktorou stojí združenie IASTEC (Medzinárodná asociácia pre výskum udržateľného hnacieho ústrojenstva a technológií vozidiel), pod ktorou je podpísaných 171 vedcov, inžinierov a matematikov. A tí zhodne tvrdia, že pri výpočte emisií elektroáut do roku 2030, ktorý používa ako hlavný argument Európska komisia, sa neuplatnili elementárne zákony integrácie a diferenciálneho počtu podľa Leibniza.

To, že matematická chyba môže viesť k mylným výsledkom a drahým následkom, sa ukázalo v histórii už viackrát. Napríklad pri konštrukcii Hubblovho teleskopu. Toto „oko do vesmíru“ musela kvôli sférickej aberácii nakoniec opravovať ďalšia misia kozmonautov. Teraz tu máme čosi podobné s tým, že oprava nebude v podstate možná. Podľa profesorov Thomasa Kocha a Thomas Böhlkeho z Technologického inštitútu v Karlsruhe budú v skutočnosti emisie CO2 elektrických áut v roku 2030 dvakrát vyššie, ako Brusel vypočítal. Podľa odborníkov spočíva základný problém v tom, že do roku 2030 nebude všetka elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov, ale aj z uhlia a plynu. Navyše vzrastie po elektrine dopyt, čo zvýši emisie CO2.

Matematici tvrdia, že Európska komisia tento faktor vôbec alebo nedostatočne zohľadňuje. Ignorovanie Leibnizových zákonov potom zvyšuje chybu v odhade, pretože vstupy boli formulované nesprávne. Nie je to nová myšlienka. Na tento fakt upozornil už pred dvoma rokmi fyzik Christoph Buchal v rozhovore pre agentúru Focus Online: „Na ďalšie elektromobily sa v skutočnosti treba pozerať ako na ďalších, nových spotrebiteľov elektriny na trhu. Výpočty by sa preto nemali robiť úradne. Musia sa použiť priemerné hodnoty,“ povedal Buchal.

Samozrejme, vyhlásenie vedcov asociácie IASTEC má aj svojich kritikov. Tak napríklad profesor Koch bol obvinený z lobizmu, keďže je bývalým vývojárom Daimleru a špičkovým odborníkom na naftové motory. Lenže 171 vedcov sa asi nemýli.

Aby sme si to priblížili. Matematici vypočítali, že elektrický VW ID.3 vyprodukuje za 15 rokov a pri najazdení 220 000 km 30 ton CO2, namiesto 14 ton, ktoré vypočítala Európska komisia. V tomto výpočte sú ale započítané len emisie z výroby spotrebovanej elektrickej energie. Nie sú tam ďalšie emisie, ktoré vznikajú pri výrobe batérií, samotného auta, ktoré sú pri elektromobiloch vyššie ako pri konvenčných autách, ani emisie z distribúcie. Dieselový hybrid by tak bol potom lepšou alternatívou ako batériový elektromobil. Ukazuje sa tak známa vec, ktorú často pripomínajú niektorí vysokopostavení manažéri automobiliek, najmä tých japonských, akými sú Toyota či Honda. Volajú po technologickej pestrosti.

Signatári listu Európskej komisii totiž konštatujú, že elektromobilitu síce považujú za dôležitý pilier prechodu k čistej mobilite, no jedným dychom odporúčajú aj konvenčné hybridné vozidlá, ktoré by bolo najlepšie poháňať syntetickými a biologickými palivami. Ak by sa hybridné technológie zaviedli v kombinácii s ekopalivami, dali by sa znížiť emisie reálne o 25 %. Podobne uvažuje aj Thomas Willner, vedúci výskumnej skupiny pre procesné inžinierstvo na Hamburskej univerzite aplikovaných vied, ktorý namiesto privilegovania elektromobility požaduje prísne zameranie na skutočné emisie a otvorenosť aj k ostatným technológiám, napríklad k využitiu vodíka, biopalív alebo syntetických palív. Zdá sa teda, že „Elektrogate“ je za rohom.

Zdroj: focus.de / auto.pravda.sk