EÚ tlačí na Srbsko, aby uvalilo sankcie na Rusko, ale 80 % Srbov je proti

Vučić: Európsky parlament chce, aby Srbsko koordinovalo svoju zahraničnú politiku s EÚ

Srbsko je pod čoraz väčším tlakom Európskej únie kvôli nedostatočným sankciám voči Rusku, uviedol prezident Aleksandar Vučić. Vučić sa však domnieva, že ak by sa Srbsko k sankciám pripojilo, viedlo by to len k päť- alebo šesťdňovému potľapkávaniu po pleci a potom by Brusel prišiel s novými podmienkami, informuje Remix.

Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že podľa prieskumov verejnej mienky je približne 80 percent Srbov proti sankciám voči Rusku. Podľa Vučića sa Srbsko za posledných 24 rokov nikdy nedostalo do takej zložitej situácie:

“Srbsko bude musieť v budúcnosti prijímať ťažké rozhodnutia a riešiť mnohé problémy,”povedal.

Nedávno správa EÚ poukázala na to, že zahraničná politika Srbska je menej v súlade s politikou EÚ ako pred rokom.

Brusel je najviac znepokojený nedostatkom sankcií voči Moskve. V súčasnej geopolitickej situácii je zrejmé, že na Srbov je vyvíjaný obrovský tlak, aby sa prispôsobili bruselskej agende vrátane dodržiavania protiruských opatrení.

Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci už prijal návrh správy o novej stratégii rozširovania EÚ, v ktorej sa odporúča, aby prístupové rokovania so Srbskom pokračovali len vtedy, ak zosúladí svoju zahraničnú politiku s očakávaniami a pristúpi na sankcie.

Srbská vláda sa však zdráha zaviesť trestné opatrenia voči Rusku. Srbská premiérka Ana Brnabićová uviedla, že hoci jej krajina plne odsudzuje vojnu Ruska proti Ukrajine, naďalej je proti sankciám. Uviedla, že o tom rozhodne nová srbská vláda, ktorá sa práve formuje, ale Brnabićová dodala, že zavedenie sankcií nie je v záujme krajiny.

Srbsko a Rusko sú dlhodobo tradičnými spojencami a počas balkánskych vojen v 90. rokoch minulého storočia stálo Rusko výrazne na strane Srbska.

Srbsko vedie prístupové rokovania s Európskou úniou od roku 2014, ale mnohí sa domnievajú, že od skutočného členstva je teraz veľmi ďaleko. Optimistickejšie hlasy tvrdia, že Európska rada by napriek pretrvávajúcej kritike mohla v decembri ešte rozhodnúť o otvorení novej kapitoly so Srbskom.

Tlak EÚ existuje aj v súvislosti s otázkou Kosova. Vučić poukázal na to, že medzinárodné spoločenstvo pripravilo dokument, v ktorom sa uvádza, že Srbsku by výrazne prospelo urovnanie vzťahov s Kosovom. Podľa hlavy štátu by Srbsko nemalo okamžite uznať nezávislosť Kosova, ale očakáva sa, že by to nemalo brániť vstupu Kosova do medzinárodných organizácií vrátane členstva Kosova v OSN.

Na oplátku by Belehrad mohol rýchlejšie napredovať na ceste k členstvu v EÚ a pravdepodobne by získal značnú finančnú a hospodársku podporu. Tlačové správy naznačujú, že ak to Srbsko neprijme alebo ak nezavedie sankcie voči Rusku, bude potrestané prerušením prístupového procesu a časť pomoci EÚ by mu bola zastavená.

 hlavnespravy.sk