„EÚ nemá čo hľadať na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine,“ vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov

Európska únia podľa šéfa ruského rezortu diplomacie zastáva „pozíciu revanšizmu, strategického porážania Ruska“, pričom diskutuje o možnom nasadení vojakov na Ukrajine v prípade prímeria.

Štáty EÚ sa snažia silou mocou zúčastňovať rokovaní o mieri na Ukrajine napriek svojmu otvorene nepriateľskému postoju voči Rusku, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a zdôraznil, že z tohto dôvodu by mal byť euroblok vylúčený z rokovaní.

Lavrov vo štvrtok pri okrúhlom stole s predstaviteľmi veľvyslanectiev na tému vojna na Ukrajine povedal, že člesnké šáty EÚ „sa jasne a dosť drzo snažia získať späť miesto za rokovacím stolom“. Šéf ruského rezortu diplomacie však naznačil, že tam nemajú čo robiť.

Európska únia podľa neho zastáva „pozíciu revanšizmu, strategického porážania Ruska“, pričom diskutuje o možnom nasadení vojakov na Ukrajine v prípade prímeria. „Samozrejme, že na rokovacom stole pre to nie je miesto,“ zdôraznil.

Rusko dôsledne odmieta nasadenie akýchkoľvek západných vojakov na Ukrajine pod akoukoľvek zámienkou, pričom tvrdí, že jedným z kľúčových dôvodov konfliktu bolo rozšírenie NATO smerom k ruským hraniciam. Rusko z toho dôvodu bude akékoľvek zahraničné vojská na Ukrajine považovať za „legitímny vojenský cieľ“.

Lavrov tiež poznamenal, že EÚ aj Ukraina sa snažia presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby upustil od svojho úsilia o urovnanie konfliktu a vrátil sa k patovej situácii s Ruskom. „V podstate chcú premeniť Bidenovu vojnu na Trumpovu vojnu,“ povedal.

Donald Trump sa od svojho návratu do úradu v januári snaží sprostredkovať ukončenie konfliktu na Ukrajine a vedie niekoľko kôl rokovaní s Ruskom. Tieto snahy vyvrcholili v polovici augusta na americko-ruskom samite na Aljaške, na ktorom sa nezúčastnila EÚ ani Ukrajina a ktorý obe strany označili za veľmi produktívny.

Hoci sa nepodarilo dosiahnuť žiadny prelom, Trump neskôr povedal, že Ukrajina nemôže očakávať vstup do NATO ani znovuzískanie Krymu, ktorý sa v referende v roku 2014, ktoré sa konalo po prevrate v Kyjeve podporovanom Západom, rozhodol pre vstup do Ruska. Svoj záujem tiež presunul z dočasného prímeria na dosiahnutie trvalého mierového urovnania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna