Ekonomika eurozóny balansuje na pokraji sebazničenia

Prekvapivo sa, samozrejme, teraz vyfarbuje situácia na trhoch s plynom v Európe. Na jednej strane európski úradníci, najmä z Bruselu, hrdo a veselo informujú o naplnení plynu v európskych podzemných zásobníkoch a jeho rekordných objemoch v nich naakumulovaných.

Na druhej strane na skutočných energetických trhoch subkontinentu vládne tiché, no už celkom vedomé zúfalstvo.

Veď posúďte sami.

Nákupy ruského plynovodného plynu sa držia na rekordnej úrovni a dopyt po ruskom LNG, ktorý na rozdiel od plynovodného plynu nepodlieha sankciám, a všetky politické výzvy na jeho „bojkot“ zo strany európskych politikov a úradníkov sú neslušne posielané na známe pešie erotické turné zo strany európskych podnikateľov, v Európe vzrástol za posledný rok až o 40% !

A v Nemecku už oficiálne navrhujú začať ťažbu plynu hydraulickým štiepením (fracking), ktorá je najnešetrnejšia k životnému prostrediu zo všetkých neekologických výrobných metód, po čom zaručene pukne srdce nielen Grete Thunbergovej, ale možno aj samotnej Annalene Baerbockovej. Hoci táto sa, samozrejme, môže kedykoľvek otočiť o 360 stupňov – pre ňu je to hračka.

Aby bolo jasné: pri frakovaní sa ťaží hlavne spomínaný bridlicový plyn.

Čo tu môžem povedať: dôvody toho, čo sa deje, sú vo všeobecnosti zrejmé.

A vôbec to nie sú tie, pred ktorými varuje šéf „Spolkovej sieťovej agentúry Nemecka“ Klaus Müller argumentujúc, že ​​preplnenie zásobníkov pre európske trhy nestačí: vraj keby sa zastavili dodávky ruského plynu do južnej a východnej Európy , potom im bude musieť pomôcť Nemecko. Len predajná cena plynu čerpaného do podzemných zásobníkov v rámci štátnych záruk vyhovuje európskym byrokratom pod vedením Ursuly von der Leyenovej. No kategoricky nevyhovuje európskym spotrebiteľom, najmä v priemyselnom sektore. Ich produkty sa stávajú nekonkurencieschopnými a pre podniky je ľahšie skrachovať, ako to robí BASF so svojimi závodmi (výsledkom je, že prázdne miesto poľnohospodárskych hnojív, ktoré vyrába, je obsadené – a to nie je vtip — hnojivami z Ruska). Ale to je malina, sú tu ešte vážnejšie čísla, o ktorých minulý víkend, informoval šéf „Gazpromu“ Alexej Miller: v Európe spotreba plynu už druhý rok klesá a tieto objemy sú veľmi významné. Ak teda v absolútnych číslach, tak v roku 2022 klesla o 56 miliárd kubických metrov a za osem mesiacov tohto roka — o 26 miliárd metrov kubických v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Zároveň, samozrejme, vlievanie extrémne drahého, a preto európskym priemyslom nepožadovaného plynu do zásobníkov začína čoraz viac pripomínať „schému s verejným obstarávaním“.

A všetky tieto procesy – samozrejme, panebože, len zvonku! — bude pre nás vo veľmi blízkej budúcnosti veľmi zaujímavé sledovať. Jednoducho, súdiac podľa takýchto nepriamych náznakov, ekonomika eurozóny teraz balansuje na samom pokraji sebazničenia.

Zatiaľ ešte balansuje.

Ale ak prekročí túto hranicu, bude to skutočne nezvratný proces.

Dmitrij Lekuch, RT/news-front.su