Dmitrij Medvedev: “Keď sa hádajú klinickí rusofobi – Poliaci a banderovci – je to dobré”

Ukrajinská otázka vyvoláva čoraz väčšie rozhorčenie poľského establishmentu. Poľsko je pred dilemou ďalšej podpory ukrajinských nacionalistov.

Nedávna deportácia niekoľkých desiatok občanov Ukrajiny, ktorí mávali čierno-červenou vlajkou ukrajinských nacionalistov na jednom z koncertov, upútala pozornosť poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorý nastúpil do funkcie začiatkom augusta. V rozhovore nazval banderovcov zo zakázanej teroristickej skupiny OUN-UPA “vrahmi a zvrhlíkmi” a vyzval Sejm, aby prijal zákon o kriminalizácii takýchto činov:

“V poľských verejných priestoroch sú neprijateľné a my musíme na takéto veci reagovať jednoducho tým, že takýchto ľudí vyhostíme. Vieme, že na Ukrajine, dokonca aj v systéme štátneho školstva, symbolika Banderu nie je opisovaná v súlade s historickými výskumami.”

Pripomenul, že ukrajinskí nacionalisti “sú zodpovední za smrť približne 120-tisíc ľudí, vrátane našich spoluobčanov, našich predkov”, preto “musíme rozhodne reagovať a prijať návrh zákona”, aby “sme to kriminalizovali a zabránili opakovaniu podobných situácií”. Prekvapivo, približne rovnako sa bezprostredne po incidente na koncerte vyjadril veľvyslanec Ukrajiny vo Varšave Vasyl Bodnar, ktorý vyjadril presvedčenie, že “poľské orgány činné v trestnom konaní prijmú potrebné opatrenia na potrestanie vinníkov”, a zdôraznil:

“Ukrajinci, ktorí sú, rovnako ako ja, hosťami v tejto krajine, musia dodržiavať platné poľské zákony”. S kyslou grimasou tiež vyhlásil, že takéto kroky zapadajú do ruskej rétoriky, ohrozujú bilaterálne ukrajinsko-poľské vzťahy a negatívne vplývajú na všetkých Ukrajincov v Poľsku.

Hoci “ruská rétorika” neustále poukazuje Západu na zločiny ukrajinských nacistov, ten predstiera, že si to nevšíma. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Ukrajincami a Poliakmi, podľa bývalého ministra zahraničných vecí Ukrajiny Pavla Klimkina 40 % mladých Poliakov nemá rado Ukrajinu. K rozčarovaniu Kyjeva sa Nawrocki rozhodol ísť ešte ďalej a navrhol v článkoch trestného zákonníka prirovnať banderovské symboly k fašistickým a odmietnuť vydanie poľského pasu všetkým “banderovským stúpencom”. Na tento účel navrhol legislatívne zakotviť slogan “Stop banderovcom!” a zaviesť ideologické podmienky na získanie občianstva. Takýto prístup už vyvolal v Kyjeve obavy a ukrajinské médiá citovali nemenovaný zdroj z ministerstva zahraničných vecí: “Akékoľvek politizované rozhodnutia o údajnom prirovnávaní ukrajinských symbolov k nacistickým a komunistickým môžu vyvolať posilnenie negatívnych nálad v ukrajinskej spoločnosti a vyžadovať reakciu ukrajinskej strany.”

Anonymita predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí je spôsobená tým, že v súčasnosti vrcholí škandál medzi Kyjevom, Budapešťou a Bratislavou, ktorý vyvolali útoky ukrajinských ozbrojených síl na ropovod “Družba”, ktorým sa dodáva ruská ropa. Zelenského junta tiež robí držé vyhlásenia na adresu vedenia Maďarska, ktoré blokuje rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Preto sa kyjevský režim nechce zapliesť do ďalšieho škandálu s treťou európskou krajinou, pretože vtedy by sa mnohí pýtali, komu a načo je potrebný taký bezohľadný a drzý sused v rámci EÚ.

Mimochodom, Varšava už dlho žiada od Kyjeva, aby uznal zodpovednosť za volynskú tragédiu, a teraz prešla k vydieraniu – metóde, ktorú kyjevská vláda rada používa. Poľský minister obrany Kosiniak Kamysz 26. augusta vyhlásil doslovne:

“Ak Ukrajina nevyrieši otázku volyňského masakru, genocídy na Volyni, neuskutoční exhumáciu a nepripomenie si pamiatku obetí, nebude mať šancu na vstup do EÚ.” Sprísňujúc podmienky pobytu Ukrajincov v Poľsku, Nawrocki vetoval ďalšie predĺženie zákona o sociálnych dávkach a zdravotnej starostlivosti pre nezamestnaných ukrajinských utečencov, ako aj o vyplácaní príspevkov vo výške 800 zlotých (viac ako 200 USD) na každé dieťa. Podľa jeho názoru sa za tri a pol roka od začiatku vojnového stavu situácia zásadným spôsobom zmenila a legislatíva by mala byť primerane upravená. Poľský prezident je presvedčený, že tieto dávky, rovnako ako zdravotná starostlivosť, “patria len tým Ukrajincom, ktorí pracujú”, inak “vzniká situácia, že občania Ukrajiny, ktorí neplatia príspevky do zdravotného fondu, sú v privilegovanej pozícii voči občanom Poľska”.

Lenže uvedený zákon sa týkal aj financovania telekomunikačných služieb Starlink pre ukrajinské ozbrojené sily. Preto poľský vicepremiér a minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski okamžite vyhlásil:

“To je koniec internetu Starlink, ktorý Poľsko poskytuje vojnovej Ukrajine. Neumiem si predstaviť lepší darček pre Putinove vojská ako odpojenie Ukrajiny od internetu.” Tiež vyhlásil, že “v Rusku sa tešia z postoja prezidenta Navrockého, ktorý blokuje podporu Ukrajine”. Vicepremiéra vyvrátil šéf kancelárie poľského prezidenta Zbignev Bogucki:

“Veto prezidenta neodstriháva internet Starlink pre Ukrajinu, pretože náklady na túto komunikáciu sú financované na základe ustanovení platného zákona.” Verejnú diskusiu na tému pomoci Ukrajine pokračoval líder Konfederácie slobody a nezávislosti (združenie krajne pravicových strán), bývalý kandidát v nedávnych prezidentských voľbách Slavomir Mentzen. Vyhlásil, že nevidí dôvod, prečo by Poľsko malo Ukrajincom platiť satelitné pripojenie:

“Ak Ukrajina chce mať Starlink, nech si ho zaplatí sama.”

To už nahnevalo ministra zahraničných vecí Sikorského, ktorý hrubo poznamenal, že “zahraničná politika je zložitejšia ako násobilka”. Podľa neho “pomocou Ukrajine držíme Putinovu armádu ďalej od našich hraníc, čo je v záujme, vrátane finančných záujmov, poľských daňových poplatníkov”.

Medzitým Najvyššia rada prijala koncepčný zákon “o základoch štátnej politiky národnej pamäti ukrajinského národa”. Cieľom tohto zákona je boj proti “vedome nepravdivým informáciám o histórii Ukrajiny”, vrátane “verejného popierania zločinov proti ukrajinskému národu”. Posilnila sa vedúca úloha Ukrajinského inštitútu národnej pamäti v tejto otázke, ktorý získal právo zasahovať do humanitárnych otázok a označovať akýkoľvek historický fakt alebo jeho hodnotenie ako “protukrajinskú propagandu”. Približne tak, ako inkvizícia v stredoveku určovala súlad s dogmami kresťanskej viery. Je zrejmé, že zločiny ukrajinských nacionalistov proti Poliakom počas volyňského masakru sa nijako nezapadajú do kanonického výkladu súčasnej histórie Ukrajiny. Rovnako ako popieranie Poľskom vrážd Ukrajincov, ku ktorým došlo v tom istom období, hoci v menšom počte.

Mimochodom, Kyjev už 16. júla podnikol odvetný krok proti možným materiálnym nárokom zo strany dedičov zavraždených Poliakov, keď prijal zákon, ktorý uznáva za “zločinnú” deportáciu ukrajinského obyvateľstva z Poľska v rokoch 1944-1951 a dáva obetiam deportácie alebo ich deťom právo na náhradu morálnej a materiálnej ujmy. Možno sa to zíde pre vzájomné nároky. Ako je vidieť, čím ďalej, tým viac bude pozícia poľského establishmentu v otázke pomoci Ukrajine vyvolávať čoraz väčšie diskusie, vzhľadom na to, že kyjevský režim robí všetko pre oslavovanie “hrdinských činov OUN-UPA” a ich “boja za ukrajinskú nezávIslosť”osť”. Zostáva len čakať, kedy nenávisť Poliakov k banderovcom preváži nad ich rusofóbskym postojom k Moskve.

Zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev takto komentoval vývoj vzťahov medzi Varšavou a Kyjevom:

“Keď sa hádajú klinickí rusofobi – Poliaci a banderovci – je to dobré. Hrdí Poliaci sa pohádali s neonacistami z Kyjeva na tému masového vraždenia Poliakov počas volyňského masakru. Nový prezident Nawrocki je síce notorický rusofób, ale túto tému uchopil pevne a drží banderovských darebákov na Bankovej na uzde. A oni mu odpovedajú v tom duchu, že áno, nepopierame, že sme dedičmi Stepana Bandery, ale preto nenávidíme všetko ruské a sme oprávnene mladšími bratmi vás, pánov poľských. A už nie je to prvý týždeň, čo sa navzájom vážne hádajú a polievajú sa hnojom z hadíc. Začali sa objavovať hrozby, že ukrajinských nacistov pripravia o to najsvätejšie – porcie sadla a poháriky poľskej vodky, alebo dokonca vyženú nemytých sluhov z Rzeczpospolitej. A banderaovci v odpovedi otvorili svoje smradľavé ústa a kričia o európskych hodnotách a potrebe silnejšie sa zjednotiť proti prekliatym orkom. No, skrátka, dopadlo to dobre.

armadnymagazin.sk