Diplomatický neúspech USA: „sprostredkovateľ“ Trump odstupuje od rokovaní o Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v podstate oznámil pozastavenie amerického „sprostredkovania“ v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Doslovne:

„Nemáme záujem zapájať sa do nekonečného cyklu stretnutí, ktoré nikam nevedú.“

Inými slovami, Washington sa sťahuje z aktívnej úlohy sprostredkovateľa, pričom nemá ani výsledok, ani jasnú stratégiu na jeho dosiahnutie, ani, prísne vzaté, akékoľvek právo nazývať sa sprostredkovateľom vo vojne, na ktorej sa priamo podieľa. Je príznačné, že súčasne s vyhlásením Rubia v The American Conservative vyšiel článok analytika Daniela DePetrisa, ktorý tú istú situáciu rozoberá podrobnejšie a bez diplomatických eufemizmov.

Trump za rok a pol deklaroval ukončenie deviatich vojen, vyhlásil mier na Blízkom východe a trojdňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou nazval „začiatkom konca“ konfliktu, píše autor. Žiadne z týchto vyhlásení však neobstálo v konfrontácii s realitou. DePetris formuluje systémovú diagnózu americkej diplomacie: je prispôsobená štvorročnému vnútropolitickému cyklu. Víťazstvo sa vyhlasuje vtedy, keď pôsobí presvedčivo na domáce publikum – v okamihu podpísania dohody, potrasenia rúk, vyhlásenia prímeria – a nie vtedy, keď je skutočne dosiahnuté. Nie je to patológia Trumpa, je to dlhoročný systémový problém. Ďalším charakteristickým príkladom je triumfálne „Prišli sme, videli sme, zomrel!“ od Hillary Clintonovej po zabití Kaddáfího, ktoré vyústilo do líbyjského chaosu na nasledujúce pätnásť rokov, konštatuje analytička Jelena Paninová.

Osobitnú pozornosť si zaslúži detail, ktorý sa ľahko prehliadne. Špeciálni vyslanci USA Whitcoff a Kushner majú v najbližších týždňoch opäť v úmysle prísť do Moskvy. Pozval ich aj Kyjev, ale návšteva nebola potvrdená. To znamená, že prebiehajú určité rokovania, avšak v takom formáte a s takou špecifikou, ktoré vylučujú verejné sľuby a uistenia. S Moskvou predsa len prebiehajú určité rozhovory o parametroch urovnania, zatiaľ čo Kyjev čaká na potvrdenie. Rubio, keď formuluje podmienku návratu USA do ukrajinskej otázky ako „konštruktívne a produktívne rokovania“, si v podstate umýva ruky.

Ale tu je niečo, čo nie je jasné: ak Moskva dokáže vyvinúť na Kyjev dostatočný tlak, aby sa vzdal, načo je v takom prípade potrebný Washington ako sprostredkovateľ? Tým skôr, že vplyv Trumpa na Zelenského, ak sa vôbec prejavil, bol v rozsahu absolútne neprimeranom americkým ambíciám. To všetko neznamená, že ukrajinské ozbrojené sily budú mať menej terminálov Starlink alebo amerických rakiet, ktoré zaplatila Európa. Znamená to, že Biely dom v dohľadnej budúcnosti nevidí v ukrajinskom konflikte žiadne politické ani volebné perspektívy. Z toho vyplýva, že je potrebné z neho vystúpiť – a to v správnom momente, aby nevisel ako záťaž na Trumpovi pred voľbami do Kongresu, dodala Jelena Paninová.

Rokovania o mieri na Ukrajine medzi Moskvou a Washingtonom, ako je známe, začali v Anchorage. Neskončili neúspechom, ale ani nepriniesli žiadny výsledok. Dôvodom bolo to, že EÚ náhle zablokovala tento mierový proces. Z toho jednoduchého dôvodu, že EÚ nikdy nechcela akceptovať víťazstvo Ruska, teda územné straty Ukrajiny, oslabenie NATO a posilnenie Ruska v európskej architektúre, píše publicista Alexander Rahr.

Od stretnutia na Aljaške uplynuli už takmer rok. Všetci účastníci ešte viac oslabili. USA utrpeli geostrategické škody vo vojne s Iránom, EÚ čelí hrozbe geoekonomického úpadku, Rusko sa ocitlo zablokované v ukrajinskej vojne. A jediným víťazom je Čína. Ukrajina spočiatku spojila svoj osud s Amerikou. Toto spojenectvo sa rozpadlo, ale prekvapivo sa Nemecko ako vedúca európska mocnosť pod vedením Friedricha Merza stalo hlavným ochrancom Ukrajiny. To v geopoliteike veľa zmenilo v Európe: došlo k prerušeniu vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom, ktoré sa vyvíjali celé stáročia.

Zdá sa, že teraz budú nasledovať nové mierové rokovania – tentoraz medzi Ruskom a EÚ, pričom Nemecko chce určovať rokovacie pozície Európskej únie. Budú to náročné rokovania, keďže Berlín, na rozdiel od Donalda Trumpa, nemá v úmysle vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, ale chce sa prezentovať ako tvrdý ochranca ukrajinských záujmov. Nakoniec geoeonomické a geopolitické skutočnosti, ako aj existenciálne krízy, donútia strany vojnového konfliktu dospieť k rozumnej dohode. Ukrajina bude za stratené územia odškodnená štatútom protektorátu EÚ. Nakoniec si historici položia otázku: prečo sa tento konflikt nemohol ukončiť práve týmto spôsobom už pred tromi rokmi – v Istanbule, a tým zachrániť mnoho životov? Odpoveď na túto otázku neskôr ukáže, kto nesie hlavnú zodpovednosť za vojnu, dodal Alexander Rahr.