Členské štáty EÚ sa pred kľúčovým klimatickým summitom OSN nezhodujú na klimatických cieľoch vytýčených eurokomisiou. Slovensko obvinilo Brusel z toho, že stratil kontakt s realitou a avizuje, že navrhovaný cieľ nepodporí

Európska komisia (EK) na začiatku júla navrhla nový klimatický cieľ Únie pre rok 2040, ktorý počíta so znížením emisií o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Pretrvávajúce rozdiely medzi členskými štátmi Európskej únie ohľadom klimatického cieľa do roku 2040 môžu zabrániť dvadsaťsedmičke dosiahnuť dohodu pred kľúčovým klimatickým summitom OSN v novembri, uviedli v piatok diplomati pre agentúru AFP.

Dánsko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, oznámilo, že sa snaží dosiahnuť dohodu „pred koncom roka“, po tom, čo diplomati niekoľkých krajín navrhli rokovania o cieli odložiť.

Európska komisia (EK) na začiatku júla navrhla nový klimatický cieľ Únie pre rok 2040, ktorý počíta so znížením emisií o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento cieľ je kľúčovým krokom ku klimatickej neutralite do roku 2050 a potrebuje schválenie Európskeho parlamentu a členských štátov, čo zatiaľ nebolo dosiahnuté.

EK navrhla určité uvoľnenie pravidiel, umožňujúce započítanie uhlíkových kreditov financujúcich projekty mimo Európy, no presvedčiť krajiny ako Česká republika, Maďarsko či Slovensko sa jej nepodarilo. Niektoré štáty považujú cieľ za nereálny, pripomína AFP.

Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra v utorok vyhlásil, že existuje „značná pravdepodobnosť“, že dohodu finalizujú na stretnutí ministrov životného prostredia EÚ v Bruseli nasledujúci týždeň. Perspektíva sa však v piatok zmenšila, keď niekoľko krajín vrátane Francúzska, Talianska, Nemecka a Poľska navrhlo, aby bola záležitosť pred akýmkoľvek rozhodnutím prediskutovaná až na októbrovom summite Európskej rady.

„Ministri životného prostredia sa stretnú 18. septembra, aby viedli politickú diskusiu o klimatickej legislatíve s cieľom stabilizovať text,“ uviedlo dánske predsedníctvo Rady EÚ. Na stretnutí by mal byť prítomný aj slovenský minister Tomáš Taraba. Ten v júli avizoval, že SR navrhovaný cieľ nepodporí, a Brusel kritizoval, že stratil kontakt s realitou.

Vendula Kazlauskas z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) po oznámení cieľa EK pre TASR predpovedala, že vyjednávania s členskými štátmi a Európskym parlamentom budú podľa nej ešte politicky veľmi náročné. Podľa jej názoru však ide o logický cieľ, ktorý si Európska únia musí dať, aby bola schopná dosiahnuť stanovený klimatický cieľ do roku 2050. Ako negatívum preto vníma snahy oslabovať navrhované ciele.

Odklad môže ohroziť plány EK, aby bol cieľ do roku 2040 schválený ešte pred konferenciou OSN o klíme (COP30) v Brazílii, ktorá sa začína 10. novembra. Takmer 200 krajín zapojených do Parížskej dohody má ešte pred COP30 predložiť aktualizované politiky s tvrdším cieľom zníženia emisií do roku 2035 a podrobný plán jeho dosiahnutia.

Viaceré mimovládne organizácie pritom varujú, že EÚ z dôvodu rozporov stráca svoje vedúce postavenie pri určovaní smeru medzinárodnej klimatickej politiky.

Zdroj: barrons.com / hnonline.sk