Budú Taraba a Kuffovci novodobí „JUDÁŠI“ v parlamente ?

Mal som možnosť byť dva a pol roka v Národnej rade SR, a tak si chvíľu po boku Vladimíra Mečiara užiť politické „maniere“ a politikárčenie, respektíve politickú kultúru v tejto najdôležitejšej inštitúcii Slovenska.

Aj Mečiar mal svojich „judášov“ volali sa Eduard Kolesár a Karol Džupa. Týchto podľa svedkov navštívil večer pred hlasovaním Jirko Malchárek s kufríkom a na druhý deň hlasovali s Dzurindom. Vtedy išlo o veľké peniaze, pochopiteľne štátne, teda peniaze všetkých občanov.

Pozorne som v stredu 28. septembra a vo štvrtok doobeda počúval rokovanie  v parlamente, nebudem rozoberať jednotlivé diskusné príspevky, ale môžem si urobiť svoju vlastnú mienku.

Teraz sa rokuje poviem o historickom odvolávaní politika Igora Matoviča, ktorého už jeden krát „zhovadil“ jeho súputník Richard Sulík, keď ho zrušili z pozície premiéra.

Vtedy však Matovič zasadol na stoličku ministra financií, vedel, že i z tejto pozície bude riadiť ďalej. Teraz títo jeho „bratia v triku“ sa rozhodli ho odvolať aj z pozície ministra.

Argumentácia si vždy nájde svoju cestičku, v podaní poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu možno mala svoju logiku, ale to, že majú čarovnú guľu a vidia dopredu čo sa stane jednoducho nesedí.

Teraz som pochopil prečo barometer v podobe politických prieskumov nedáva strane Život pod vedením Tomáša Tarabu žiadne, respektíve minimálne percentá nad nulou.

Bolo počuť „veď ten Taraba mal firmu s Petrom Koščom na úteku“, povedal som, že na tom nevidím nič zlé. Keď som počul, že tí Kuffovci to sú takí „panbičkári“ tiež som si povedal, že to je normálne a rešpektujem ich svetonázor, ich videnie sveta.

Argumentácia, ktorú predviedli pri obhajobe svojho hlasovania v prípade Matoviča mňa usvedčila a presvedčila, že ide o obchodníkov s teplou vodou. A potom vážení páni Taraba a Kuffovci ktože vás to vyviezol do NR SR? Nebol to náhodou Marián Kotleba?

Vy ste už jedenkrát zradili, neviem aké ste mali s Kotlebom dohody, možno, že sa odčleníte, pre mňa je to totiž zrada.  Prvým takým zradcom bol dnes už nebohý František Gaulieder. Potom sa toto preliezanie už stalo normálne.

Sú však nepísané zásady, napríklad, že keď návrh zákona predkladá opozičný poslanec tak sa neschvaľuje i keď bude akokoľvek výborný. Výnimky potvrdzujú pravidlo.

Tiež takou zásadou je, keď príde návrh na odvolanie koaličného ministra, hlasovať za odvolanie je povinnosťou opozičného poslanca, čo títo páni už v štrnástich prípadoch aj urobili. Takže páni zapíšete sa do histórie Slovenského parlamentarizmu ako JUDÁŠI, teda zradcovia ? 

Len smutné je, že dobrý zvuk mena Kuffa, hlavne vďaka Mariánovi Kuffovi by v takomto prípade dostal úplne iný tón.

Povinnosť opozície hlasovať za odvolanie ministra

Môžu byť akékoľvek dohody, principiálne je povinnosť hlasovať za odvolanie.  To, že nastúpi nový liberalizmus za pomoci Petra Pellegriniho je dosť pravdepodobné, ale stále s otáznikom a je to len otázka času.

Jediné o čo sa tu ešte možno hrá je štátny rozpočet. Ale istota s akou včera Boris Kollár povedal, že táto vláda bude pokračovať ďalej potvrdila, že niečo nie je v poriadku, že dohody existujú a Tarabovci sú pravdepodobne ich súčasťou.

Človek mieni, „Život“ rieši, vždy je spravidla viacej riešení. Ako naznačil Roman Michelko môže sa stať čo sa stalo v prípade Miroslava Kollára a Tomáša Valášeka, že jednoducho opustili rady koalície a dnes sú pripravení hlasovať za odvolanie Matoviča.

To isté môže urobiť napríklad Juraj Šeliga a Jana Žitňanská a v tom prípade máme zase zmenu politických síl. A zároveň v tom prípade už budú Taraba a Kuffovci nielen „judáši“, ale aj „somári“.

Nakoniec sa tento týždeň asi kvôli týmto šachom ani nebude hlasovať, je štvrtok a padlo rozhodnutie poslaneckého grémia, že sa bude o osude Igora Matoviča hlasovať až v utorok 4. októbra 2022. Nuž, aj taký môže byť politický „Život“.

Miroslav Jureňa

skspravy