Baktérie sa učia rozkladať plasty po celom svete

Zdá sa, že evolúcia prebieha aj vo svete mikrosveta, baktérie majú viac ako tridsaťtisíc bielkovín, ktoré môžu potenciálne rozložiť desať druhov plastov.

Je ťažké nájsť niečo, čo by baktérie nedokázali premeniť vo svoj prospech. Výnimkou nie sú ani rôzne plasty – veď ich je v súčasnom svete toľko, že mikróby jednoducho nemohli prejsť okolo nich bez povšimnutia.

Pracovníci Chalmers University of Technology píšu pre mBio, že na celom svete rastie počet baktérií schopných rozkladať plasty. Baktérie hľadali analýzou ich DNA, ktorou je naplnené prostredie: bakteriálne bunky odumierajú a rozložia sa, ale DNA ako pomerne stabilná a odolná molekula zostáva dlhý čas v pôde, alebo vo vzduchu. V tomto prípade možno bakteriálnu DNA odlíšiť od DNA iných organizmov, pretože proteíny, ktoré kóduje, majú svoje vlastné charakteristiky. Je možné dokonca rozpoznať DNA, ktorá patrí do určitej skupiny baktérií.

Už dlho je známe, že baktérie dokážu rozkladať polyméry plastov – niektoré z týchto mikróbov žijú v žalúdku kráv. Vedci sa snažia zefektívniť „antiplastické“ enzýmy baktérií, aby sa dali využiť pri spracovaní priemyselného odpadu. Ak ale vieme, ako jeden, dva alebo tri takéto enzýmy vyzerajú, môžeme hľadať podobné proteíny v iných baktériách, jednoducho porovnaním ich DNA. Vzorky bakteriálnej DNA boli zozbierané po celom svete a ukázalo sa, že existuje viac ako 30-tisíc bielkovín, ktoré majú potenciál rozkladať desať rôznych druhov plastov. Opäť objasňujeme, že tieto proteíny sa doteraz nachádzali len v bakteriálnej DNA v životnom prostredí – sú podobné známym enzýmom degradujúcim plasty, no či skutočne dokážu degradovať plasty a s akou účinnosťou, sa ešte len ukáže. Údaj o 30 000 enzýmoch je však pôsobivý.

DNA s potenciálnymi „antiplastickými“ proteínmi sa našla v pôde aj v mori. Takáto DNA sa navyše objavila viac na miestach, kde bolo viac plastu, čo je pochopiteľné: baktérie s veľkým záujmom využijú to, čo je prebytočné. Rozdiely boli vo forme, v akej plast zachytili mikróby: napríklad vo veľkých morských hĺbkach bolo tiež viac DNA obsahujúce potenciálne „antiplastické“ enzýmy – čím hlbšie, tým viac drveného plastu, plastových mikročastíc vo vode, s ktorými si mikróby ľahšie poradia…

Možno medzi mnohými tisíckami bielkovín, ktoré dokážu rozložiť plasty, sú také, ktoré sa dajú ľahko prispôsobiť cielenému zberu odpadu. Alebo sa samotné baktérie pod vplyvom prirodzeného výberu naučia rozkladať plasty tak rýchlo, že plastové fľaše spadnuté do mora nám doslova zmiznú pred očami.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info