Ako Hegerovci zneužili tlačovú besedu na čistú stranícku propagáciu a reklamu na „demokratov“

Ak ste si mysleli, že  po niektorých v straníckom duchu ladených diskusných reláciách už mediálne prostredie (de)formujúce verejnú mienku v slovenskom národnom éteri nemôže pri znásilnení azda všetkých princípov férovej žurnalistiky, klesnúť ešte nižšie, tak ste sa zmýlili.

Do volieb nás čaká nepochybne ďalšie a ďalšie prerážanie tohto pomyselného dna. Len s upozornením, že nie všetkých, ale len vybraných, tých “lepšo“ politických strán.

Na 1.mája, sviatok všetkých eurohujerov oslavujúcich vopchanie slovenského chomúta do únie, ktorí okrem zahraničnej servilnosti nemajú čím doma ani ohúriť, ani sa postarať o Slovensko a Slovákov, prerazili dno „tlačových besied“ samozvaní najlepší „Demokrati“ v celej Slnečnej sústave.

A to koncentráciou straníckej reklamy na svoju výnimočnosť s teatrálnymi nacvičenými štylizovanými skečmi E.Hegera a skrytou výčitkou pre divákov, ako to, že si Slováci ešte nevšimli tento ďalší volebný projekt na jedno použitie, keďže psedo Demokrati, ktorým ale nič nehovorí najvyššia forma skutočnej demokracie, sa v preferenciách potácajú pod hranicou zvoliteľnosti?

Prizvanie podnikateľskej posily Jána Šubáka a ďalšieho rozbiehajúceho sa startapového politického projektu „Dobrý deň Slovensko“, ktorý útočí na oči šoférov s mega bilboardovou kampaňou azda na každej ulici v Bratislave, by pôsobilo ako infúzia na politickom ARO, keby nový pacient rovnako teatrálnosťou nemlátil do dna mediálneho éteru.

Neviem, či vedúci vydania v televízii zaspal, ale za normálnych okolností by priamy prenos musel prerušiť a oznámiť, že niečo z tej krikľavej straníckej reklamy s dojemným objímaním babičky dobrého „Edka“ spravodajsky, súc s vypätím všetkých síl – aby sa redaktori mohli pozrieť aj zajtra do zrkadla – ponúknu v šote v nasledujúcom spravodajskom bloku.

Hlavná chyba bola samozrejme na „demokratickom“ vysielači, len je smutné, že ten vysielač je súčasne aj dočasne – čiže až do volieb – poverený premiér vlády pôsobiacej pre cudzie záujmy na Slovensku.

Asi už neprekvapuje, že aj pre Hegera, aj pre zázračného investora Šubáka je Slovenská republika iba „táto krajina“ – nie štát, už vôbec nie „náš štát“ a už vonkoncom nie naša vlasť. Nuž darmo, slovenskosť si za žiadne prachy nekúpiš, ani keď budeš na televíznej obrazovke hodiny tárať.

Zbytočne ma tak bude niekto presviedčať, že je kovaný, no najmä samozvaný „demokrat“, ak zneužíva mediálny éter doslova „na hulváta“ na čisto stranícky scenár polhodinového reklamného spotu.

Táto mediálno-politická tragikomédia hlavného posolstva o objavení Ameriky po funuse „Demokratmi“ čiže o „spájaní“ (dnes sa už spája kde-kto) by bola aj trápna, keby úvodný slogan „Dobrý deň, Slovensko“, nezačínal vetou „Všetci cítime, že Slovensko potrebuje zmenu“.

Áno, ale nielen zmenu od Matoviča, ale aj zmenu od Hegera, Naďa, Mikulca, Sulíka, Remišovej, Šeligu a ďalších Pilátov, ktorí by si radi pred voľbami umyli ruky akože oni nič…

V realite, že E.Heger – najskôr podpredseda OĽANO, minister, potom normálny, neskôr „dočasný“ premiér a ešte k tomu aj trojitý minister a pevné súkolie v matovičovom projekte OĽANO – bol súčasťou problému na pocit zmeny, a tak nemôže byť riešením na „zmenu“ zmeny, je už len trápnou fraškou, na ktorú si zrejme majú Slováci zas zvyknúť a prehltnúť návnadu aj s navijakom.

Dúfajme, že kritické myslenie a dobrá pamäť Slovákov neopustí minimálne do 30.septembra. Lebo keď vtáčka lapajú, pekne mu vždy, dokonca aj „demokraticky“, spievajú.

Rafael Rafaj

skspravy.sk