Zničujúce environmentálne vedľajšie účinky rozmachu elektromobilov

Organizácia Spojených národov (OSN) v auguste 2020 oznámila, že boom elektromobilov bude mať za následok množstvo zničujúcich ekologických vedľajších účinkov pre planétu.

Zatiaľ čo prechod na elektromobily odráža pokračujúce snahy o zníženie závislosti sveta od fosílnych palív, OSN varuje , že suroviny používané na výrobu batérií pre elektromobily sú vysoko koncentrované v malom počte krajín a ich ťažba a rafinácia predstavujú vážnu hrozbu pre prostredie.

Organizácia OSN pre obchod, UNCTAD, vydala novú správu , v ktorej rozoberá niektoré neúmyselné negatívne dôsledky tohto posunu, medzi ktoré patrí ekologická degradácia, ako aj porušovanie ľudských práv.

Správa uvádza, že kovy ako kobalt, lítium, mangán, meď a minerály ako grafit „hrajú významnú úlohu v technológiách súvisiacich s energiou, ako sú dobíjacie batérie, ktoré sa používajú v rôznych aplikáciách od elektroniky po elektrické vozidlá, ako aj v obnoviteľných zdrojoch energie, ako je jadrová, veterná a solárna energia.

Niektoré z týchto surovín sú pomerne vzácne a majú málo alebo žiadne náhrady a pochádzajú zo špecifických oblastí sveta. Viac ako polovica svetových zásob lítia, napríklad kľúčového komponentu lítium-iónových batérií, pochádza spod soľných plání v andskom regióne Čile, Bolívia a Argentína.

Produkcia týchto surovín „je často spojená s nežiaducimi environmentálnymi stopami, nedostatočnou ochranou ľudských práv a pracovníkov,“ tvrdí správa OSN.

Napríklad v Čile „ťažba lítia využíva takmer 65 % vody v regióne Salar de Atamaca v krajine, jednej z najsuchších púštnych oblastí na svete, na čerpanie soľanky z vŕtaných studní,“ poznamenáva OSN, pretože takmer na výrobu tony lítia sú potrebné milióny litrov vody.

To „prispelo k zhoršovaniu životného prostredia, poškodeniu krajiny a kontaminácii pôdy, vyčerpaniu podzemných vôd a znečisteniu,“ uvádza OSN.

UNCTAD vo svojej správe odhaduje, že v nadchádzajúcom desaťročí sa predá približne 23 miliónov elektrických áut, v dôsledku čoho sa predpokladá, že trh s dobíjateľnými automobilovými batériami vzrastie len za štyri roky o viac ako 700 percent , zo súčasnej úrovne 7 miliárd USD na 58 miliárd dolárov do roku 2024.

Spolu s lítiom je ďalšou kľúčovou zložkou batérií pre elektrické autá kobalt a dve tretiny všetkej produkcie kobaltu sa uskutočňuje v Konžskej demokratickej republike (KDR), poznamenáva OSN.

Detský fond OSN (UNICEF) uvádza, že asi 20 percent kobaltu dodávaného z KDR pochádza z remeselných baní, „kde bolo hlásené porušovanie ľudských práv a až 40 000 detí pracuje v extrémne nebezpečných podmienkach v baniach za mizerný príjem“.

OSN sa tiež obáva, že kobaltovo-meďnaté bane v KDR môžu obsahovať sírne minerály, ktoré prispievajú k odvodňovaniu kyslých baní (AMD), čo je jav, ktorý spôsobuje znečistenie alebo kontamináciu povrchových vôd, čím sa zvyšuje toxicita riek a pitnej vody.

Dopady ťažby grafitu na životné prostredie sú veľmi podobné tým, ktoré súvisia s ťažbou kobaltu,“ dodáva správa.

Minulý rok v decembri jeden prominentný profesor na Copenhagen Business School povedal , že pokusy obmedziť globálne otepľovanie jazdou na elektromobiloch nie sú ničím iným ako „nezmyselnou cnostnou signalizáciou“.

„Je absurdné, aby si občania strednej triedy vo vyspelých ekonomikách hovorili, že menej steakov alebo dochádzanie do práce v Toyote TM-0,18 % Prius obmedzí rastúce teploty,“ uviedol Bjørn Lomborg, riaditeľ Kodanského konsenzuálneho centra a autor knihy „Skeptický environmentalista“.

„Hoci som vegetarián a nevlastním auto, verím, že musíme byť úprimní v tom, čo môžu takéto rozhodnutia dosiahnuť,“ vyhlásil Lomborg.

Hoci sú elektromobily „označené ako ekologické“, faktom je, že „výroba elektrickej energie, ktorú potrebujú, takmer vždy zahŕňa spaľovanie fosílnych palív,“ uviedol.

„Okrem toho, výroba energeticky náročných batérií pre tieto autá neustále vytvára značné emisie CO2,“ napísal, takže elektromobily majú obrovský uhlíkový deficit, keď vyrazia na cestu, a „začnú šetriť emisie až po najazdení 60 000 kilometrov“.

Aj keby sa percento elektromobilov vo svete zvýšilo na 15-násobok ich súčasného počtu, elektromobily by znížili globálne emisie CO2 len o 1 percento

vyhlásil s odvolaním sa na správu Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol uviedol, že v roku 2018 ušetrili elektromobily na celom svete 40 miliónov ton CO2, čo je dostatočné na zníženie globálnych teplôt len ​​o 0,000018 °C – alebo o niečo viac ako stotisícinu stupňa Celzia – do konca storočia .

“Ak si myslíte, že môžete zachrániť klímu elektrickými autami, ste úplne na omyle,” povedal Birol.

Pôvodným zdrojom tohto článku je Eco Central

skspravy