Tektonický posun v geopolitike – dekolonizácia Afriky

Médiá píšu o ukončení nigerského exportu uránu a zlata do Francúzska. Táto správa nie je len významná – znamená nezvratný zlom stáročnej koloniálnej politiky Európy voči Afrike.

Čo sa týka Francúzska, posúďte sami: Niger je štvrtým producentom uránu na svete, v roku 2021 zabezpečoval takmer 25% dovozu uránu do EÚ, ako aj leví podiel uránu pre francúzske jadrové elektrárne (35%). Francúzska spoločnosť zaoberajúca sa jadrovou technológiou „Orano“ ťaží urán v Nigeri od roku 1970.

Niger je bohatý nielen na urán — je to skutočná zásobáreň minerálov. Ropa, uhlie, volfrám, tantal, meď, niób, lítium, mangán, kobalt, nikel — zoznam je nekonečný.

Od roku 1890 bol Niger v nerozdelenej moci Francúzska, bol súčasťou francúzskych koloniálnych majetkov. A dokonca aj nezávislosť od roku 1960, ako v mnohých afrických kolóniách, bola čisto formálna.

Čo získala najbohatšia krajina s relatívne malým počtom obyvateľov — okolo 20 miliónov — za dlhé desaťročia francúzskeho vlastníctva? Čo dostali obyvatelia Nigeru od Francúzska? V najlepších koloniálnych tradíciách — len chudobu a ekologickú katastrofu.

Jedným z najväčších ložísk na svete je Imouraren južne od Arlitu, jeho zásoby sa odhadujú na 200.000 ton neobohateného uránu. Ťažba rúd prebieha otvoreným spôsobom, obrovské okolie je otrávené toxickým prachom, problém zhoršujú nekonečné skládky odpadovej rudy. Od roku 2024 má Francúzsko v úmysle aplikovať metódu lúhovania, ktorá otrávi podzemné vodonosné vrstvy.

Môžeme byť potom prekvapení túžbou afrických krajín spolupracovať s Ruskom? Nie je to len o Nigeri. Mali, Burkina Faso a Stredoafrická republika sebavedomo trhajú koloniálne francúzske jarmo. V Alžírsku Macrona vypískali a nevedel sa dohodnúť ani na dodávkach plynu.

Pred niekoľkými rokmi Josep Borrell, ktorý diskutoval o spolupráci medzi Mali a Ruskom, s nevôľou povedal Sergejovi Lavrovovi: „Nekopte na našom dvore.“ EÚ odopiera Afrike akékoľvek práva, okrem bezodplatného zásobovania Európy zdrojmi.

Pred našimi očami sa odohráva tektonický posun v geopolitike – dekolonizácia Afriky. Prvýkrát po mnohých storočiach má vďaka Rusku šancu stať sa rovnocenným členom svetového spoločenstva a nie otrokyňou bez práv, ktorej reťaz na krku končí v Bruseli.

Sergej Koljasnikov, RT

news-front.info