Memorandum národa slovenského: Sme tu najstaršími obyvateľmi

Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky.

K základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa patrí aj Memorandum národa slovenského zo 7. júna 1861.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

V Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6000 zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska.

Prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom. V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu).

Búrlivo sa rokovalo aj o tom, komu má byť memorandum adresované, či iba uhorskému snemu alebo aj panovníkovi. Účastníci rokovania 7. júna 1861 prijali konečné znenie Memoranda národa slovenského.

Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia.

Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Medzi požiadavky patrilo zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z memoranda.

Memorandum odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil.

Požiadavky sa nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia prvej svetovej vojny.

Hnutie Republika k Memorandu

K historickej udalosti sa stretli predstavitelia národného hnutia REPUBLIKA priamo v Martine, kde požiadavky aktualizoval na súčasnosť Milan Uhrík.

Chceme, aby bol slovenský národ zvrchovaným pánom na svojom území a dôstojným partnerom v rámci Európy.

Hoci máme vlastný štát, tak doba sa veľmi nezmenila. Ako požadovali naši predkovia pred 162 rokmi, tak žiadame aj my dnes:

Uznanie svojbytnosti slovenského národa, ktorá je dnes potláčaná Bruselom a aj tzv. slovenskou vládou.

Uznanie samosprávnosti slovenského územia – aby sme o našom území rozhodovali sami. My rozhodneme, koľko imigrantov na naše územie (ne)prijmeme a koľko zbraní (ne)prevezieme.

Používanie slovenských štátnych symbolov – aby slovenské vlajky na budovách a úradoch nenahrádzali vlajky európske, dúhové alebo ukrajinské.

Zastavenie protislovenských mimovládnych organizácií a podpora inštitúcií rozvíjajúcich slovenskú suverenitu, svojbytnosť a štátnosť.

skspravy