Prímerie na Ukrajine je v súčasnosti nereálne, vyhlásil ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. 

Rusko medzitým varovalo Nemecko, že ak Ukrajina zaútočí na ruskú infraštruktúru nemeckými raketami dlhého doletu Taurus, bude to považovať za „priamu účasť“ nemeckej armády voči Ruskej federácii.

Rusko a Ukrajina sa vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa Moskvy bolo od telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s prezidentom USA Donaldom Trumpom z 18. marca v platnosti 30-dňové prímerie obmedzené na energetiku, ktoré Ukrajina podľa Ruska porušila viac ako 80-krát.

Prímerie vo vojne na Ukrajine je v súčasnosti nereálne, uviedol vo štvrtok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Ukazuje to podľa neho neúspech snáh zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru, informovala agentúra DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.

„Mali sme pokus o obmedzené prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré ukrajinská strana nedodržala. Takže za takýchto okolností je hovoriť o prímerí jednoducho nereálne,“ povedal Nebenzia. „Nie sme v situácii, v ktorej by sme mohli vážne hovoriť o úplnom prímerí.“

O zastavení útokov na energetické zariadenia hovorila vo štvrtok za zatvorenými dverami na žiadosť Ruska Bezpečnostná rada OSN. Päť európskych krajín po stretnutí v spoločnom vyhlásení vyzvalo Rusko, aby súhlasilo s úplným a bezpodmienečným prímerím, informovala agentúra Reuters.

„Ukrajina chce mier a preukázala to, keď pred piatimi týždňami súhlasila s úplným, okamžitým a bezpodmienečným prímerím,“ uvádza sa vo vyhlásení Slovinska, Dánska, Francúzska, Grécka a Británie. „Na dnešných konzultáciách Rusko znova odmietlo úplné prímerie a odmietlo urobiť prvý krok k mieru,“ konštatuje vyhlásenie, ktoré prečítal slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žbogar.

Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa Ruska bolo od telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s prezidentom USA Donaldom Trumpom z 18. marca v platnosti 30-dňové prímerie obmedzené na energetiku. Moskva obvinila Kyjev, že ho viac ako 80-krát porušil.

Za uplynulých 30 dní sa Rusko podľa DPA zdržalo väčších útokov na ukrajinské elektrárne a Ukrajina zastavila útoky na ruské ropné rafinérie. Ukrajinskí predstavitelia však hlásili škody na dodávkach elektriny spôsobené ruskými útokmi, ako aj zvýšený počet útokov na civilné oblasti s desiatkami obetí.

Ak Nemecko dodá Ukrajine rakety Taurus,bude účastníkom konfliktu

Rusko vo štvrtok opäť varovalo Nemecko, že ak Ukrajina zaútočí na ruskú infraštruktúru nemeckými raketami dlhého doletu Taurus, bude to považovať za „priamu účasť“ Berlína na konflikte. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AFP a TASS.

„Keďže odpaľovanie týchto riadených striel nie je možné bez priamej asistencie príslušníkov Bundeswehru, útok týmito raketami na akékoľvek zariadenie kritickej dopravnej infraštruktúry v Rusku… bude hodnotený ako priama účasť Nemecka na vojenských operáciách kyjevského režimu so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre Nemecko,“ povedala na pravidelnom brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podobné varovanie vyslovil už v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého by dodanie rakiet Taurus Ukrajine eskalovalo viac ako tri roky trvajúci konflikt.

Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz odmietal dodať Kyjevu rakety Taurus s doletom okolo 500 kilometrov v obave, že by to mohlo viesť k eskalácii vojny. Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz ako Scholzov nástupca však pred víťazstvom svojej strany vo februárových voľbách tvrdil, že nie je proti takýmto dodávkam. V nedeľu povedal, že je tejto myšlienke otvorený za predpokladu, že sa na tom Nemecko dohodne so svojimi európskymi partnermi. Británia už podľa denníka The Telegraph naznačila, že Nemecko podporí, ak sa rozhodne rakety dodať.

Rusko opakovane kritizuje západné krajiny za dodávky rakiet s dlhším doletom Ukrajine a tvrdí, že Kyjev ich používa na útoky na ciele hlboko na ruskom území.

Nemecko je jediným z hlavných západných spojencov Ukrajiny, ktorý jej zatiaľ neposkytol rakety dlhšieho doletu. Spojené kráľovstvo dodáva Kyjevu rakety Storm Shadow, Francúzsko rakety SCALP a Spojené štáty poskytovali rakety ATACMS.

V budúcej nemeckej vláde pritom stále nepanuje jednota v otázke dodávok rakiet Taurus Ukrajine. Vplyvný poslanec za CDU Roderich Kiesewetter pre The Telegraph povedal, že stále sa rokuje s koaličným partnerom – sociálnymi demokratmi (SPD), ktorí majú proti tomu „veľa pádnych argumentov“.

„Zatiaľ nevidím konsenzus, najmä vzhľadom na to, že strany sa v koaličnej zmluve nedohodli na kľúčových otázkach bezpečnostnej politiky,“ povedal Kiesewetter. Podpora britskej vlády by však podľa neho mohla pomôcť pri konečnom rozhodnutí v tejto otázke.

Ukrajina aj Rusko hlásili v noci ďalšie dronové útoky

Napriek medzinárodným snahám o mierové riešenie na seba ozbrojené sily Ruska a Ukrajiny v noci na piatok znova útočili. Pri dronovom útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny podľa tamojšieho starostu Arťoma Kobzara zahynul jeden človek a ďalší utrpeli zranenia. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

V husto obývanej oblasti východoukrajinského mesta Charkov hlásili po dopade rakety jedného mŕtveho, uviedol starosta Ihor Terechov. Do rána tam zaznamenali aj viac ako 50 zranených. Terechov informoval o škodách na viac ako 20 obytných budovách a 30 rodinných domoch. Výbuchy bolo podľa správ počuť aj na predmestiach Kyjeva a v meste Dnipro.

Gubernátor ruskej Rostovkej oblasti Jurij Sľusar medzitým na Telegrame oznámil, že protivzdušná obrana zachytila a zničila viacero nepriateľských dronov. Podľa predbežných informácií nedošlo ku škodám ani zraneniam. Údaje oboch strán nebolo možné nezávisle overiť, pripomína DPA.

V Elyzejskom paláci v Paríži sa vo štvrtok stretli zástupcovia USA USA, vyjednávači Ukrajiny a poradcovia francúzskej, britskej a nemeckej vlády, aby v rôznych formátoch diskutovali o spôsoboch ukončenia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zdroj: hnonline.sk / cas.sk / sme.sk