Zelenskyj vyzval na vytvorenie tlaku na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Trumpovho osobitného vyslanca Witkoffa obvinil, že šíri ruské naratívy a Čínu, že Rusku dodáva zbrane. Rusko medzitým obvinilo Ukrajinu z viac ako 80 porušení 30-dňového prímeria v úderoch na energetickú infraštruktúru. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej Ukrajina na energetickú infraštruktúru Ruska útočí denne.

V Paríži sa vo štvrtok 17. apríla 2025 uskutočnili rokovania popredných amerických, európskych aj ukrajinských predstaviteľov o spôsoboch ukončenia vojny na Ukrajine. Francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvoval v Elyzejskom paláci pracovný obed s osobitným vyslancom USA Steveom Witkoffom a ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom, diskutovať mali o Ukrajine i situácii na Blízkom východe, ako aj o amerických clách.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Witkoff mal okrem toho už aj trojstranné stretnutie s diplomatickým poradcom francúzskeho prezidenta Emmanuelom Bonnom a poradcom nemeckého spolkového kancelára pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Jensom Plötnerom. Neskôr sa stretol aj so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom.

Macronova kancelária vo štvrtok informovala, že cieľom parížskych rokovaní je „preskúmať pokrok v mierových rokovaniach zameraných na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine“. Ukrajinský rezort diplomacie zase uviedol, že parížske rozhovory sa mali okrem iného zamerať na možnosť úplného prímeria i potenciálne nasadenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.

„Dnes sme v Paríži odštartovali pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ povedal francúzsky prezident. „Myslím si, že všetci chcú určite dosiahnuť mier, a to pevný a udržateľný mier,“ dodal. Macron v prejave na stretnutí s európskymi a americkými predstaviteľmi v Paríži podľa stanice Sky News v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že všetci chcú udržateľný mier.

„Toto je veľmi významná príležitosť na názorové zblíženie s ukrajinskými priateľmi, Európanmi a vami,“ povedal francúzsky prezident predstaviteľom USA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že rozhovory sa týkali toho, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Diskutovalo sa tiež o nasadení mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody a o vytvorení „účinnej bezpečnostnej architektúry“, dodal Jermak podľa Sky News.

Jermak vo štvrtok ráno na sieti X oznámil, že do francúzskej metropoly pricestoval spolu s ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom a ministrom obrany Rustemom Umerovom.

Osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorý bol tiež v Paríži, zverejnil na X svoju fotografiu s vedúcimi predstaviteľmi ukrajinskej delegácie. „Veľmi produktívne stretnutia v Elyzejskom paláci o úsilí ukončiť vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom,“ napísal.

Ďalšie stretnutie predstaviteľov Spojených štátov, Francúzska, Británie, Nemecka a Ukrajiny sa uskutoční budúci týždeň v Londýne. Oznámil to vo štvrtok Elyzejský palác po stretnutí francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona so zástupcami spomínaných štátov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na vytvorenie tlaku na Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. Vyjadrenia prišli v čase, keď sa v Paríži koná stretnutie vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov s delegáciami európskych štátov a USA s cieľom rokovať o konflikte na Ukrajine.

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov… aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. Pri nočnom ruskom útoku na Dnipro zahynuli traja ľudia.

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Európa nemá záujem o ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Nanešťastie u Európanov vidíme, že sa zamerali na pokračovanie vo vojne,“ reagovala hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov, čo možno očakávať od rozhovorov v Paríži.

Ukrajina chce od Spojených štátov kúpiť minimálne desať systémov protivzdušnej obrany Patriot na ochranu pred ruskými útokmi, uviedol vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Ukrajina je pripravená kúpiť najmenej desať systémov (Patriot). Prezidentovi Trumpovi som o tomto minime povedal počas nášho telefonického rozhovoru. Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ povedal Zelenskyj novinárom.

Ukrajinský prezident okrem toho vo štvrtok obvinil osobitného vyslanca USA pre Rusko Stevea Witkoffa zo „šírenia ruských naratívov“. Toho sa podľa Zelenského dopustil, keď navrhol, aby mierová dohoda s Ruskom závisela od štatútu Ruskom okupovaných území na Ukrajine.

„Som presvedčený, že pán Witkoff prevzal stratégiu ruskej strany. Myslím si, že je to veľmi nebezpečné, pretože vedome alebo nevedome – to ja neviem – šíri ruské naratívy,“ povedal novinárom Zelenskyj.

Zelenskyj ďalej vyhlásil, že Kyjev má informácie o tom, že Čína dodáva zbrane Rusku, ktoré už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine. Vyjadril sa tak týždeň po tom, čo ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich v ruskej armáde-

„Konečne sme dostali informácie, že Čína dodáva zbrane Ruskej federácii,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Domnievame sa, že zástupcovia Číny sa podieľajú na výrobe niektorých zbraní na ruskom území,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj podľa AFP nespresnil svoje tvrdenia a povedal, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Minulý týždeň ukrajinský prezident oznámil, že v Doneckej oblasti ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských jednotiek. Následne vyhlásil, že Čína si je vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do bojov na Ukrajine. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte.

Čína v utorok vyzvala zúčastnené strany, aby sa zdržali „manipulácií a rozruchu“ okolo zajatia týchto dvoch čínskych občanov a „chápali objektívnu a nestrannú pozíciu Číny“ k vojne na Ukrajine.

Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane – na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO napriek tomu tvrdia, že Čína rozhodujúcim spôsobom pomáha Rusku v jej vojenskom ťažení na Ukrajine, ktoré nikdy neodsúdila.

Ukrajina podľa Ruska porušila prímerie v energetickej infraštruktúre 80 ráz

Rusko vo štvrtok obvinilo Ukrajinu z viac ako 80 porušení 30-dňového prímeria v úderoch na energetickú infraštruktúru. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej Ukrajina na energetickú infraštruktúru Ruska útočí denne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Moskva tvrdí, že od telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom 18. marca je v platnosti spomínané 30-dňové prímerie. Moskva a Kyjev sa však vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetické zariadenia.

„Ukrajinská armáda dennodenne útočí na infraštruktúru ruského ropného a energetického sektora pomocou bezpilotných lietadiel,“ uviedla Zacharovová.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie vyhlásila, že obzvlášť závažným porušením dohody bol ukrajinský dronový útok minulú stredu (9. apríla) na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream na juhu Ruska. Následne podľa nej Ukrajinci zničili aj elektrické vedenia v ruských pohraničných oblastiach.

Kremeľ uviedol, že prezident Putin rozhodne, či bude Rusko naďalej dodržiavať toto obmedzené prímerie, ktorého podmienky nikdy neboli presne stanovené.

Putin v marci odmietol návrh USA na bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podporil. Spojené štáty však následne dosiahli s Ukrajinou a Ruskom samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny dohodli na pozastavení vzájomných útokov na energetickú infraštruktúru.

Rusko zároveň tvrdí, že ďalšie prímerie v oblasti Čierneho mora nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

Za uplynulých 30 dní sa Rusko podľa DPA zdržalo väčších útokov na ukrajinské elektrárne. Ukrajinskí predstavitelia však hlásili škody na dodávkach elektriny spôsobené ruskými útokmi. Zároveň sa podľa nemeckej agentúry zvýšil počet ruských útokov na civilné oblasti, pričom tieto útoky si v apríli vyžiadali desiatky obetí. Ukrajina zasa zastavila útoky na ruské ropné rafinérie, ktoré niekoľko týždňov pred prímerím spôsobovali značné škody, píše DPA.

Zdroj: cas.sk / hnonline.sk / bleskovky.sk (1), (2), (3) / sme.sk / InfoVojna