Francúzi vyjedajú žaby v Ázii. Niektorým druhom hrozí vyhynutie

Možno sa prezident Macron rozprával s Čaputovou aj o tejto probematike. Vo Francúzsku sa ročne spotrebuje približne štyritisíc ton žabích stehienok. Väčšina tejto typicky francúzskej lahôdky však pochádza z druhého konca sveta. Ochrancovia prírody z ázijských krajín sa sťažujú, že obchod so žabími stehienkami nie je nijako regulovaný a obojživelníci vo voľnej prírode preto rýchlo miznú.

Portál Brainee uviedol, že žabie stehienka sú považované za súčasť kulinárneho dedičstva Francúzska a pečená dochrumkava a okorenené cesnakom sa podávajú v mnohých reštauráciách. Lenže v samotnom Francúzsku sú jedlé druhy žiab už desiatky rokov chránené. Ich odchyt je prísne regulovaný, rovnako ako vo veľkej časti Európskej únie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Asi tritisíc ton žabích stehienok sa do Francúzska ročne dováža zo zahraničia a na druhej strane sveta kvôli tomu vznikajú problémy. Pre krajiny, ktoré sú ich najväčšími exportérmi, táto lahôdka znamená nielen nebezpečenstvo pre ohrozené druhy žiab, ale aj pre rovnováhu ekosystému.

Neexistujú oficiálne údaje

„Obchod so žabími stehienkami vláda prakticky nereguluje a nedohliada naň,“hovorí Ganjar Cahyadi, odborník na obojživelníkov z prírodovedného múzea v meste Bandung na indonézskom ostrove Jáva. Oficiálne údaje o stavoch voľne žijúcich žiab neexistujú. „Nevieme, koľko žiab sa vyváža a koľko ich ešte zostáva vo voľnej prírode,“ priznáva Cahyadi.

Podobná situácia je vo Vietname, ktorý je tiež významným vývozcom obojživelníkov. Mai Nguyenová z organizácie na ochranu zvierat Humane Society International hovorí, že počet žiab sa v posledných desaťročiach výrazne znížil. „Keď som ako malá žila na vidieku, bolo úplne bežné vídať a chytať žaby,“spomína. „Ale teraz, o skoro 40 rokov neskôr, sa človek so žabou vo voľnej prírode sotva kedy stretne,“ dodáva. Plány ohľadom obmedzenia vývozu zatiaľ nie sú.

Dažďové pralesy v juhovýchodnej Ázii a zvlášť v Indonézii sú pritom známe svojou veľkou druhovou roz​manitosťou – dodnes sa tam nachádzajú doposiaľ neznáme druhy. Je však možné, že kvôli rozšíreniu odchytu žiab budú niektoré druhy vyhubené, ešte než ich vedci stihnú popísať, hovorí Cahyadi s tým, že pre výskum a najmä ochranu živočíchov je naliehavo nutné robiť viac.

Žaby sú nielen korisť, ale aj lovci. Vďaka tomu sú významnou súčasťou ekosystémov, v ktorých žijú, najmä pokiaľ ide o populácie hmyzu, ako sú kobylky alebo komáre. „Žaby pôsobia ako prirodzené insekticídy. Požierajú hmyz, ktorý by inak mohol znamenať problémy pre poľnohospodárstvo a verejné zdravie,“ vysvetľuje Cahyadi. „Bez žiab by sme museli na boj so hmyzom používať viac chemikálií,“ dodáva. A to by škodilo nielen životnému prostrediu, ale aj ľuďom.

Riešením by podľa Cahyadiho bolo zamerať sa skôr než na lov žiab na ich chov. To by prospelo miestnej ekonomike a vznikli by nové pracovné príležitosti.

Žabie farmy

Podobný nápad mal Patrick François. Pred 13 rokmi tento bývalý obchodník s rybami založil v mestečku Pierrelatte na juhu Francúzska zrejme prvú žabie farmu v krajine. Rozpráva, že sledoval, ako stúpa obľuba lokálne vyrábaných produktov. „Preto som sa do toho tiež pustil,“ hovorí.

Chová druh žiab, ktorý vyšľachtili vedci. Jeho zvláštnosťou je to, že zatiaľ čo bežné žaby požierajú len živočíchy, ktorí sa pohybujú, tie jeho sa uspokoja aj s tým, čo sa nehýbe. Françoisove žaby trávia celý život v niektorej zo stoviek nádrží v hale, v ktorej sa neustále ozýva bublanie vody a kvákanie.

Žabími stehienkami zásobuje niečo cez desať reštaurácií. „Viac nie, môj chov nie je veľký,“hovorí. Medzitým vzniklo aj niekoľko ďalších žabích fariem, ale aj tak dokážu uspokojiť len malú časť dopytu vo Francúzsku.

hlavnydennik.sk