Lídri EÚ idú do Pekingu s ultimátom

Vzájomné návštevy lídrov veľmocí sú často označované za historické, ale spravidla ide o pokus zvýšiť skutočný význam návštevy. Existujú však výnimky – ako to bolo napríklad pri nedávnej návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve.

Ale cestu do Pekingu, ktorú zajtra odštartujú francúzsky prezident Macron a predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, možno nazvať historickou ešte skôr, ako sa začne, len v tom zmysle, že sa zapíše do dejín ako medzník, zlom, resp. zároveň absolútne zlyhanie. A bude to mať skutočne historický význam – prinajmenšom pre európsko-čínske vzťahy a vzhľadom na ich váhu vo svetových záležitostiach a pre globálnu situáciu.

Pôvodne sa plánovalo, že Čínu navštívi len Macron, ale potom sa v Paríži rozhodli vziať so sebou šéfku paneurópskej vlády. Aj keď nie je jasné, kto to tu riadi: napokon, dôvodom spojenia úsilia Emmanuela a Uršuly bolo, že Francúzsko je členom Európskej únie, ktorá má spoločnú politiku voči Číne. Budúcnosť Európy závisí od toho, aká bude táto politika, priznala to aj samotná von der Leyenová, keď vo štvrtok predniesla hlavný prejav o európsko-čínskych vzťahoch, pričom uviedla, že sa to „stane určujúcim faktorom <…> budúcej hospodárskej prosperity a národnej bezpečnosti“. Čo teda chcú európski hostia od Číňanov, prečo prichádzajú?

Existujú dve úrovne agendy – taktická (Ukrajina) a strategická (európsko-čínske vzťahy), hoci v skutočnosti sú neoddeliteľné. Na taktickej úrovni Európania dúfajú, že presvedčia Peking, aby vyvinul tlak na Moskvu a stal sa sprostredkovateľom pri riešení ukrajinského konfliktu. Šialenstvo? Ale v Paríži o tom vážne uvažujú. Toto píše „Politico“:

„Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vydá na ambicióznu diplomatickú misiu do Pekingu v nádeji, že presvedčí čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, aby sa už viac nepribližoval k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Paríž chce, aby Si Ťin-pching namiesto toho zohral úlohu sprostredkovateľa pri riešení konfliktu na Ukrajine. Predstavitelia Washingtonu mu prajú všetko dobré, ale o úspechu tohto podniku pochybujú.“

A „Bloomberg“ s odvolaním sa na zdroje z francúzskej elity píše, že „Francúzsko bude považovať za úspech, ak čínsky prezident Si Ťin-pching po návšteve francúzskeho vodcu Emmanuela Macrona v Číne vyzve Vladimíra Zelenského, aby sa dlhodobo zúčastnil na dialógu“, čiže mu napokon zavolá (na čo ho európski lídri neustále vyzývajú).

Macronove plány sú, samozrejme, naivné, ale majú úplne rozumné vysvetlenie. Anglosasi a atlantické vedenie EÚ sa vydali smerom k oslabeniu európsko-čínskych väzieb a vzťahov s cieľom silnejšie integrovať Európu do celkovej západnej politiky zadržiavania Číny. Na druhej strane Francúzsko chce udržiavať obojstranne výhodné vzťahy s Čínou, no keďže sú súčasťou európsko-čínskych vzťahov, samo to nedokáže. A tu nepomáha ani rovnaká túžba nemeckej, talianskej a väčšiny európskych elít nerozísť sa s Čínou – za posledný rok vzrástla závislosť Európanov od Anglosasov a v samotnej Európe sa posilnili pozície tých, ktorí upozorňujú pripraviť sa na to, že vzťahy s Čínou sa postupne budú zhoršovať na úroveň vzťahov s Ruskom. To znamená, že sa začne konfrontácia, v rámci ktorej sa už Čína otvorene stavia na rovnakú úroveň s Ruskom ako protivník Západu a hrozba pre jeho budúcnosť.

Macron chce z tejto „pasce na Európu“ vyskočiť pomocou riešenia situácie na Ukrajine, pretože verí, že jedine zmrazenie konfliktu pomôže Európanom efektívne odolať nanútenému kurzu rozchodu s Čínou. Vidíte — povedia Anglosasom — Peking ovplyvnil Moskvu, rokovania sa začali, takže by ste nemali nafukovať „čínsku hrozbu“.

Čína, samozrejme, Európu nechce stratiť – technológie, obchod, komunikácie, ale nechystá svoje vzťahy s Ruskom modelovať podľa európskych požiadaviek. Nielen preto, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sú prioritou, ale aj preto, že Si Ťin-pching v nezávislosť Európy neverí. Peking v celej minulosti a dokonca aj predminulý rok opakovane vyzýval Európanov, aby preukázali svoju nezávislosť, teda nepodľahli tlaku Anglosasov, neriskovali európsko-čínske väzby. Ale Európania sa rozhodli, alebo lepšie povedané, vedenie Európskej únie to urobilo za nich. Tu je kľúčový citát z prejavu von der Leyenovej:

„To, ako Čína zaobchádza s Putinovou vojnou, bude určujúcim faktorom vo vývoji vzťahov medzi EÚ a Čínou.“

To znamená, že vzťahy oboch strán sú priamo závislé od vzťahov medzi Čínou a Ruskom, čo je pre Peking absolútne neprijateľné stanovisko. Okrem toho však predsedníčka Európskej komisie vyslovila množstvo ďalších vyjadrení o čínskej politike. Tu je len niekoľko z nich:

„Už nejaký čas sme boli svedkami výrazného zámerného zosilnenia celkového strategického postoja Číny. A teraz je to sprevádzané nárastom čoraz asertívnejších akcií.“

„Tak ako Čína vybudovala svoju vojenskú silu, zintenzívnila aj svoju politiku dezinformácií a ekonomického a obchodného nátlaku. Ide o zámernú politiku zameranú na iné krajiny.“

„Tieto eskalačné akcie naznačujú, že Čína sa stáva represívnejšou doma a asertívnejšou v zahraničí.“

„Jasným cieľom Komunistickej strany Číny je systémová zmena medzinárodného poriadku s Čínou v jeho strede.“

Dokonca aj niektoré z týchto obvinení sú dostatočné na to, aby nadchádzajúci dialóg v Pekingu stratil zmysel, no EÚ dialógu s Čínou v skutočnosti ani neverí.

Vedenie EÚ na tom už dávno urobilo kríž – nie je náhoda, že takmer pred rokom to Josep Borrell označil za „dialóg hluchonemých“. Ak však EÚ nabrala smer prechodu od partnerstva a súťaženia k rivalite a konfrontácii, potom sú jednotlivé európske krajiny úplne nepripravené na rozchod s Ríšou stredu. Navyše si dobre uvedomujú, že aj samotný priebeh „rozvodu s Čínou“ (na pozadí rozchodu a konfrontácie s Ruskom) sa stane pre Európu katastrofou. Najprv ekonomickou pre jednotlivé štáty, a potom politickou – pre celú EÚ. Toto nemôže vidieť len slepý — alebo ten, kto vedome vydáva čierne za biele. Stály predstaviteľ Číny pri EÚ označil prejav von der Leyenovej za „nekoherentný a protirečivý“:

„V prejave bolo veľa skreslení a dezinterpretácií čínskej politiky a čínskeho postoja. A tvrdil by som, že ktokoľvek napísal tento prejav pre von der Leyenovú, v skutočnosti Číne nerozumie alebo zámerne postoj Číny skresľuje.“

Alebo ide o kombináciu jedného aj druhého medzi európskymi atlanticistami — nerozumejú a zámerne skresľujú? Budúci historici budú schopní pochopiť nuansy, keď budú hľadať dôvody závislého a samovražedného správania Európy v dvadsiatych rokoch dvadsiateho prvého storočia.

news-front